Moja doterajšia prax s klientmi mi ukázala, čo je najproblematickejšou záležitosťou a dôvodom, prečo ich vychádzky nie sú pre nich relaxom:

- psík je na vychádzke agresívny na psíky za plotmi alebo ak zbadá iného psíka

- stretnutie s iným psíkom

Pre všetkých, ktorých sa to týka, mám dobrú správu: vo väčšine prípadov nejde o agresiu vášho psíka, ale len o jeho značné rozrušenie, psychickú neistotu, nevyrovnanosť, nedostatočnú socializáciu na vonkajšie okolie alebo len nedostatok skúseností majiteľa. Náprava nie je zložitá.

Je odbúrateľná dôsledným tréningom poslušnosti a disciplíny za každých okolností, nielen na vychádzke. To znamená, že v prvom rade musí svoje správanie zmeniť majteľ. Psík na zmenu zareaguje obratom a majiteľ sa nestíha diviť. Je to len chronicky známy zákon o akcii a reakcii.

Ak máte so psíkom vybudovaný vzťah, máte jeho dôveru a doma vás rešpektuje, polovicu problému máte vyriešenú. Intenzita vzrušenia vonku závisí od temperamentu psíka a množstva skúseností vašich i vášho psíka s vonkajším prostredím – čím menej sa psík dostane von, tým je jeho vzrušenie intenzívnejšie a ovládateľnosť slabšia.

Ak ho necháte lietať tam, kde sa s nikým a ničím nestretne (aby ste vychádzku vôbec zvládli), nenaučí sa nič ani psík ani vy. Čím viac s ním však budete cvičiť situácie medzi ľuďmi, na ulici, v shoppingoch, na staniciach, v zoo, na detských ihriskách, tým skôr si na ne zvykne, nebudú preň také vzrušujúce a získa sebaistotu. Samozrejme aj vy.

Pred vykročením z brány

Veľmi dôležité je už zakladanie obojka a pripínanie vôdzky. Kým psík pokojne nesedí, nehýbte sa a o nič sa nepokúšajte. Nepozerajte sa mu do očí, nehovorte na neho. Nenechajte sa vyvádzajúcim psíkom donútiť ku chvatu, lebo veď on musí. Len vami manipuluje a bude to robiť aj počas vychádzky.

Pokoj je ten tromf, ktorý máte. Vy máte čas a kým nebude po vašom, nikam sa nejde. Čas, za ktorý to psík pochopí, je priamo závislý od intenzity vášho pokoja. Ak máte temperamentného až hyperaktívneho psíka, o to pokojnejší musíte byť vy.

Druhým krokom, ktorý musí byť po vašom, je vykročenie zo dverí a brány. Vy vpredu, psík pokojne za vami. Zaručujete mu tým bezpečnosť, že ho pri vyrútení sa z brány nič nezrazí a zároveň mu posielate signál, že vychádzku riadite vy, nie on. Všetko pokojne, dajte si na čas. Vaša nečinnosť psíka vyhodí z konceptu rozrušenia, upokojí sa a bude čakať na vaše pokyny.

Pokoj na vôdzke

Ak ste prvé kroky zvládli, ale aj tak je priebeh vychádzky v určitých momentoch nad vaše sily, považujte tieto situácie len za príležitosti na zdokonaľovanie, nie za dôvody neísť von.

Prevencia je lepšia ako následné udržanie vyvádzajúceho (alebo ustráchaného) psa . Ak viete, kde všade má váš psík problém prejsť okolo „triedneho nepriateľa“ za plotom a poznáte znaky vzrušenia (napnuté telo, uši vzpriamené a smerom dopredu, vztýčená hlava, chvenie napnutých svalov na stehnách), tak je to jednoduché - okamžite po ich zaznamenaní ľahkým, no ráznym trhnutím vôdzky vodorovne k sebe alebo nahor vyrušte psíka z tohto napätia a upriamte jeho pozornosť na seba.

Použiť môžete aj odmenu, hračku alebo povel a pokojne pokračujete ďalej. Najlepšie nie tesne pri plote, ale zo začiatku radšej ďalej od neho. Postupným cvičením sa psík naučí ignorovať tieto výpady za plotom aj v tesnej blízkosti plota.

Tieto kolízne situácie treba trénovať tak často, ako sa len dá. Vyvarujte sa tesne pred nimi a počas nich vlastného napätia, nervozity a strachu. Vzrušenie a nervozita u psíka alebo jeho útočná reakcia je len reakcia na váš strach a vaše vzrušenie, ktoré ste mu poslali pomocou vôdzky ako po telefónnej šnúre.

Verte svojmu psíkovi, že to zvládne. Dopredu si predstavte, ako by tá situácia mala podľa vás vyzerať. Presvedčenie sa dostane do vášho povelu, vaše konanie bude pokojné, rozhodné a suverénne, hodné vodcu. Vodcovi psík prenecháva riadenie, nechráni ho útokom.

Riadenie stretnutia

V prvom rade zachovajte pokoj, váš psík nie je asociál. Prirodzene ovláda psiu etiketu, verte mu. Ak znervózniete už vopred, dáte mu signál, že vás má brániť. A vtedy je jedno, či máte čivavu alebo vlčiaka, skrátka váš psík hneď skočí do druhého a nehľadí na slušné správanie. Obrana svojho pána je pre neho prioritná.

Ak ste stretli suseda so psíkom a chcete sa porozprávať, zvoľte si spoločný smer v dostatočnej vzdialenosti od seba, aby sa psíky zatiaľ nekontaktovali. Pár minút takejto chôdze im dá signál, že pre tento moment ste jedna svorka. Rozrušenie u nich po 1-2 minútach alebo aj skôr opadne a to je čas, kedy môžete zastaviť, dovoliť im oňuchanie a pokojne debatiť so susedom.

Psíky vám buď čakajú pri nohe alebo si ľahnú. Neposkakujú, nenapínajú vám vôdzku, nekňučia, že poďme už ďalej. Kňučanie ignorujete, nepokojný pohyb usmerňujete jemným trhnutím vôdzky a povelom sadni alebo čakaj. Je to pre ne tréning, využívajte ho. Unavíte ich a zároveň trénujete mentálne ovládanie psíka.

Ak sa na vás rúti cudzí pes bez majiteľa, pokojne ho spomaľte autoritatívnym tónom „pomaly“ a vystretou dlaňou proti nemu. Toto gesto chápe každý, aj on to gesto pochopí a spomalí. Pochopí aj to, že situáciu riadite vy.

Svojho psíka máte na krátko pri nohe a má povel čakaj, sadni alebo ľahni, to je na vás. Nastražené uši a natiahnutý krk dopredu mu netolerujte, je to znak vzrušenia. Od vzrušenia je len krôčik ku konfliktu. Myknite vôdzkou alebo sa ho dôrazne dotknite. Prerušíte tak napätie. Natiahnutý krk, vetrenie a sklopené uši sú len zvedavosť a to je v poriadku. Môžete ich nechať, nech sa zvítajú alebo zoznámia.

Vôdzku nemajte za žiadnych okolností napnutú, musí  byť uvoľnená, aby ste náhodou nedvíhali hlávku svojho psíka nahor. To môže cudzí psík vyhodnotiť ako arogantné a nenáležité chovanie a umravní vášho psíka okamžite dotykom do krku. Je to väčšinou len výchovný dotyk,
aj keď vám to pripadá ako útok cudzieho psa. A navyše, zavinili ste ho vy, nie váš psík ani ten cudzí.

Ak sa míňate so psíkom na vôdzke a správa sa pokojne, len ten váš špekuluje, usmernite ho dotykom alebo vôdzkou na elimináciu vzrušenia. Ak to nepomôže, kontakt mu nedovoľte a pretrénujte povel ignorovania.

Na zlepšenie ovládania často pomáha, keď so svojím psíkom v sede pozorujete iné psíky, či už v hre alebo inom pohybe, bez kontaktu a bez priblíženia. Neverili by ste, koľko sa dokážu psíky naučiť len pozorovaním. Zároveň sa tak učia trpezlivosti.

Ak je vzrušený cudzí psík a váš je pokojný, pokojne pokračujte ďalej bez kontaktu. Majiteľ vzrušeného psíka uvidí váš pokoj a suverenitu a pravdepodobne sa stiahne nabok, aby nevyzeral nešikovne v porovnaní s vami. S tým nič neurobíte, idete si skrátka po svojom a tešíte
sa, akého máte slušného psíka. Ak by ste sa usilovali aj napriek vzrušeniu cudzieho psíka o kontakt, môže prísť ku konfliktu.

Konflikt vždy spôsobí psík, ktorý je neistý, nervózny, vzrušený alebo sa nespráva prirodzene v dôsledku chybného a neistého chovania svojho majiteľa. Chybným je aj napríklad povolenie opierania sa psíka o majiteľa, kým sa spolu rozprávate. Tým ho majiteľ posiluje a on to využije voči cudziemu psíkovi.

Napríklad, prirodzene submisívny, no zľahka neistý psík stojí na voľno pri majiteľovi, príde k nemu starší alebo sebavedomejší psík a on sa hneď oprie o nohu svojho majiteľa. Naberie odvahu, ktorá mu nie je prirodzená a  cudzieho psíka privíta odbojne a arogantne. Ten však okamžite vycíti jeho neistotu a dá mu výchovný pohlavok v podobe rafnutia do krku, aby ho zrovnal na patričné miesto. Zdôrazňujem, že nejde o útok, tieto dotyky do krku nikdy nie sú krvavé alebo kožu poškodzujúce.

Každý majiteľ pozná svojho psíka, vie, či je prirodzene dominantný, sebavedomý alebo prirodzene submisívny čiže podriadený, resp. skôr neistý so sklonom k jednému alebo druhému.

Ak máte vyrovnaného dominantného alebo vyrovnaného submisívneho psíka, zvyčajne nemusíte nič korigovať. Správajú sa spontánne a dávajú zrozumiteľné signály svojím telom. Ak máte nevyrovnaného, neistého alebo nervózneho psíka, ten sa nevie správať prirodzene. Pomáhate mu zvládať tieto situácie svojím sebavedomím, autoritatívnymi povelmi a pokojom. Takýmto spôsobom ho po čase naučíte prirodzenejšiemu a istejšiemu chovaniu.

Bežne v domácnostiach je veľmi málo skutočne agresívnych psíkov. Ide väčšinou len o nezvládnutú socializáciu vo vonkajšom prostredí, neistotu a rozrušenie na strane psíka aj jeho majiteľa.

Na ilustráciu, otázka majiteľky ročnej hárajúcej fenky rhodézskeho ridgebacka (RR):

„Boli sme venčiť tam, kde obvykle. Stretli sme trojročnú fenku maďarskej vyžly (MV), s ktorou sa poznáme a aj sa už raz spolu pred časom hrali. Po normálnom zvítaní sa zrazu obe fenky pustili do seba. Nerozumiem tomu a neviem, prečo sa to stalo. Môžem tomu nabudúce zabrániť? Ako?“

Keďže som nebola pri tom, môžeme predpokladať takéto príčiny konfliktu:

To zvítanie vôbec nemuselo byť optimálne, bez rozrušenia. Len majitelia to nezistili. Pokojne tam mohlo byť napätie, ktoré si bežný psíčkar ani nevšimne, navyše, ak je večer a všade tma ako v rohu.

Trojročná fenka pokladá mladú hárajúcu fenku už za svoju konkurenciu. S tým RR asi nerátala, a preto ju to zaskočilo. V budúcnosti to tak už bude, fenky (alebo psíky) navzájom takmer vždy spôsobia konflikty, ak jedna (jeden) nepreukáže jasnú submisivitu od začiatku. Ide o možnú konkurenciu v rámci jedného pohlavia.

Alebo sa RR chcela ísť rozšantene zvítať so zvedavo natiahnutým krkom a pohrať ako obyčajne, ale MV jej dala výchovnú lekciu za sebavedomo natiahnutý krk.

Možno bola RR len trošku drzejšia a to ju povzbudilo do smelšej aktivity. Alebo jej MV preventívne ukázala, že ona je šéfka, keďže cítila háranie.

Keďže majiteľka nevedela popísať reč tela ani svojej RR ani MV, môžeme sa len domnievať, čo bolo príčinou konfliktu.

Vždy je najlepšie pri venčení trošku počkať pred priamym kontaktom psíkov kvôli eliminácii rozrušenia. Každý pes je pri nohe, v kľude, páni prehodia pár viet, spravia pár krokov spoločným smerom, psy sa upokoja a potom skontaktujú, či už na vôdzke alebo aj na voľno.

Ak sa stretnú psíky na voľno, netreba na ne hučať preventívne sériu povelov, z ktorých pravdepodobne ani jeden nebude vykonaný, pretože psíky sa zaoberajú samy sebou a majiteľov nie sú schopné vnímať. Treba sa k nim len pomaly a pokojne priblížiť, aby ste mohli eventuálne
zabrániť konfliktu, ak sa k nemu schyľuje.

Ak už vznikol a psíky ste oddelili, nikdy hneď neodchádzajte. Zase spravte ten úvodný rituál, psíka na vôdzku, prehoďte s majiteľom pár slov (ak nie je v šoku z toho, čo sa stalo), psíky natočte zadkami k sebe a pokojne uzavrite situáciu. Psíky musia mať poslednú skúsenosť príjemnú. Čiže práca pri nohe v podriadenom stave mysle, v sede a blízka prítomnosť druhého psíka tiež v pokoji.

Rátajte s tým, že nie všetky psíky sa budú spolu hrať. Ani vy si pri návšteve shoppingu nepodávate s každým ruku. Ak máte mladého psíka, mal by vykazovať  pri stretoch radšej submisívne signály, nie drzosť (ako je časté u mladých psíkov do a okolo jedného roka). Ak máte zrelého dospelého psíka, mal by na stret vyčkať pokojne, nie rozrušene a počas prvých sekúnd sa po spracovaní vzájomných pachových informácií ukáže, kto z nich je v danej situácii submisívny a kto dominantný.

Ak ani jeden z nich nevysiela submisívne signály (uhýbanie pohľadom a celou hlavou, natočenie tela bokom, stiahnuté uši dozadu, zľahka stiahnutý chvost dolu a ochota nechať sa oňuchať na zadných partiách), ale naopak, obaja sú napnutí, stoja proti sebe, krk natiahnutý,  uši vzpriamené a chvost ako škorpión, bude z toho konflikt. A to o pár sekúnd. Takže ich hneď oddeľte pohybom alebo povelom a každý nech pokračuje svojou cestou.

Princípom je, že pri kontakte dvoch dospelých psíkov akéhokoľvek pohlavia jeden vždy musí byť pre danú chvíľu v submisívnej pozícii. Ak ním prirodzene nikto nie je a ani jeden nie je ochotný prebrať submisívnu úlohu, vždy vznikne konflikt. Pretože každý sa snaží druhému ukázať, že je dominantný. Výsledkom je bitka a narušený vzťah na trvalo.

Ak ste situáciu nezvládli tak, ako treba, nabudúce sa vám to s týmito informáciami určite podarí zvládnuť lepšie. A na ďalší raz opäť ešte lepšie. Nevzdávajte sa vychádzok, ale pracujte na sebe a na vízii relaxu počas nich.

Ak sa vám to predsa len nedarí a potrebujete pomoc v podobe názornej ukážky, dohodnite si osobné stretnutie a spoločne to zvládneme.