Separačná úzkosť - čo s ňou

     

Na tému separačnej úzkosti už bolo toho popísaného veľa ...

Je to fenomén dnešnej doby, kedy množstvo majiteľov psíkov nevie odísť z domu nielen do práce, ale ani na kávu či do kina, aby ich miláčik nezačal panikáriť.

Úzkostlivé reakcie psíka začínajú už pri príprave – kabelka, kľúče od auta (už dychčanie), kabát, topánky (aj lietanie v priestore) a odchod z bytu ... a už panický štekot, zavýjanie, skákanie do dverí a škrabanie na ne. Hodiny a hodiny ...

Je to veľmi traumatizujúce pre obe strany, psíka aj jeho majiteľa. A susedov, samozrejme.

Ľudia, ktorí sú týmto konfrontovaní, vyskúšali všeličo, no rozhodne vždy začali upokojujúcimi prírodnými prípravkami. Je ich hodne na výber ...

 

No ako píšem v článku O strachu:

 „ ...separačnú úzkosť si nezamieňajme so strachom.

Pri nej ide o nátlakové chovanie jedinca s akoukoľvek povahou a citlivosťou nervovej sústavy. 

Príčinou je chybne nastavený vzťah so psíkom, kedy majiteľ nevedomky podporuje jeho nátlakové chovanie voči rodine.

To sa stane bežnou súčasťou jeho stratégie dosahovania výhod ...

Tak ako nátlak na pozornosť, jedlo, hru ...tak i na návrat majiteľa domov, resp. zabránenie už jeho odchodu z bytu....“

 

No opäť ako často zdôrazňujem vo svojich textoch, pristúpili tým k riešeniu dôsledku, nie k odstráneniu príčiny.

Takže riešením je audit celého vzťahu a postupné odbúranie nátlakového chovania použitím reči tela, vrodeného komunikačného systému zvieraťa.

K takémuto uhlu pohľadu ich nedovedú rady na webe či sociálkach.

Tam nájdu rady o výcviku a postupnom privykaní k odchodom a predlžovaniu času ich neprítomnosti.

To je riešenie dôsledkov.

Čiže nadstavba, ktorej musí predchádzať základ – správne vytvorený vzťah.

 

Takže, ako na to:

 Ak sa v začiatkoch (alebo kedykoľvek neskôr) sústredíte práve na:

vytvorenie bezpečného prostredia bez nátlaku

na budovanie dôvery rešpektujúcim spôsobom

cez reč tela a jej pochopenie a

nenecháte sa v reči tela psíkom ovládnuť tak, ako on ovláda slabšie psíky,

postupne si začnete budovať vzťah, v ktorom sa človek stane zdrojom bezpečia v akejkoľvek situácii doma či vonku.

 

Následne si vytvoríte priestor aj na nadstavbu – cvičenie, učenie nevrodeného...

Stane sa z vás životná autorita pre vášho psíka, ktorej dôveruje, ktorú rešpektuje a nasleduje.

Napríklad aj v rozhodnutí, že .“.. teraz ja, človek odchádzam a ty moje zlatíčko zostávaš doma, v bezpečí ..., bez diskusie“.

 

Človek odchádza pokojne, ignoratívne, bez priamej pozornosti na psíka, bez lúčenia a povelov na čas neprítomnosti (pretože ich nevie kontrolovať ani zrušiť, odvisli by v povetrí nevykonávané a narušili by vykonávanie pokynov celkovo).

Domov prichádza opäť pokojne, ignoratívne bez priamej pozornosti a pozdravu psíkovi, odstrojí sa stále bez priameho pohľadu a slova a ide naplniť primárnu potrebu a odmenu pre psíka – ide sa von, hurááá ...

To je moment, kedy sa na svojho pokojne čakajúceho miláčika pozrie, pochváli za pokoj a podriadené čakanie, zoberie vodítko a vyzve, aby ho nasledoval zažiť prirodzenú činnosť vonku.

Vycikať sa, vykakať sa, prečítať si pachové noviny, zabehať si, pohrať sa s kamarátmi a vyraziť na spoločný prieskum terénu v okolí ...

 

 

 

Dôležité upozornenie: pokojný vnútorný stav človeka v celom procese je kľúčový

 

Pretože ako už dnes všetci vieme, psík nás vníma čuchom.

Rozpoznáva naše emocionálne nevyrovnané stavy cez látky, ktoré vylučujeme do krvi v každej sekunde nášho bytia.

Pozná ich koktejl v každej nami prežívanej situácii a podľa toho vie, či prichádza hrozba (upadá do stresu), alebo je všetko v pohode (tak aj on je ok).

Riadime a vedieme ho životom cez naše vnútro, naše prežívanie, postrehnuteľné aj nepostrehnuteľné pohyby či „nepohyby“ nášho tela.

Nielen cez povely, ako sa mylne domnievame.

Doprajme mu pokojné hodiny oddychu bez nás a bez toho, aby musel neustále vyhodnocovať naše emócie, nepokoj, stres, frustráciu či eufóriu. Dnešná doba je pre nás náročná.

On na to musí inštinktívne reagovať. Príroda to tak má. Takže je náročná aj pre neho, hoci s tým nevie nič spraviť ...

 

Ak potrebujete váš konkrétny prípad prebrať detailnejšie, pokojne zavolajte. Rada pomôžem.