A opäť sa roztrhlo vrece s otázkami od čerstvých majiteľov šteniatok o tom, „ ... prečo u šteniatka nefunguje plienka, keď chovateľ tvrdil, že je na to naučené, ako ho to naučiť a ako ho následne naučiť cikať a kakať na jedno miesto...“

Začnem jednoduchými otázkami:

„Očakávate v nejakej zvláštnej nádeji od bábätka, že sa bude pýtať na nočník a vy ušetríte hromadu peňazí za plienky? Alebo od voľne chovaných sliepok, koní či kôz, že budú chodiť na jedno miesto?“

Pes žijúci s človekom je tak úžasne adaptabilné stvorenie, že sme ho naučili množstvo najrôznejších vecí a on je schopný to pochopiť a robiť napriek tomu, že mu to podáme maximálne nezrozumiteľne a zmätočne. No pod tlakom neustáleho opakovania a snímania našich telesných pachov a pohybov tela to nakoniec pochopí a vytvorí sa u neho žiadúci reflex správania sa.

Nie som biológ, ale v skutočnosti ma nenapadá žiadne zviera, ktoré by svoje výlučky umiestňovalo tak, ako to robí človek. Ak namietate „ a čo mačka a mačací záchod“, ide len o formu sypkého materiálu, ktorý mačka inštinktívne hľadá na dôkladné prekrytie výsledku a v domácnosti nič iné také nie je. No keby žila vonku, bola by to práve kyprá pôda v záhonoch či pieskovisko, avšak nie jedno miesto.

Aj keď to tak často nevyzerá, ale aj pes je len zviera a zvieratá sa správajú inštinktívne. Keby sa správal na základe vedomých rozhodnutí, nebol by zvieraťom, ale človekom. A to nie je.

Výkaly a značky výkalmi zvieratá používajú na odovzdávanie a zbieranie informácií o sebe a ostatných. Sú ich mediálnym kanálom. Ľudia čítajú noviny a pozerajú tv, zvieratá ňuchajú a ak sa chcú o svojom druhu niečo dozvedieť, výkaly sú tým médiom.

Čiže výsledky venčenia vášho psíka sú cenným zdrojom informácií pre ostatné psy tak, ako výlučky nájdené vonku sú cenným zdrojom informácií pre vášho psíka o tých ostatných, ktoré prešli trasou vášho venčenia.

No a nechávať strategické informácie na jednom mieste nie je veľmi taktické na zabezpečenie dôležitého poslania zvieraťa – prežiť a kvalitne (geneticky) sa reprodukovať. Tiež si reklamnú kampaň nenaplánujeme len v jednom titule, ak chceme o sebe informovať verejnosť.

Takže príroda, čiže inštinkt, to zariadil tak, aby to napríklad aj pes, napriek predstave človeka, robil na čo najväčšom počte miest, avšak v rámci vlastného priestoru v čo najväčšej vzdialenosti od miesta jeho života či pobytu (pelech, búda).

Ak vás práve napadol nejaký prípad, kedy to pes robil alebo robí na skutočne jednom a tom istom mieste, je to skôr výnimka alebo veľmi submisívna povaha, ktorá nemá až takú veľkú potrebu o sebe informovať v dôsledku nízkeho sebavedomia, resp. nemenný rituál je z tohto dôvodu nevyhnutnou kotvou pre stabilitu psychiky. Niečo ako nemenné opakujúce sa zvyky pre autistu.

No a už začínate tušiť, že šteniatku sa to podarí spraviť u chovateľa na vedľa pelechu položené plienky, pretože je vo vývojovom štádiu, keď to síce už nespraví do pelechu (kde to mama fena v začiatkoch vyčistila), ale ešte tesne vedľa, lebo ďalej zájsť nevládze. No keď podrastie a odíde do nového domova, kde skúma svet, vzdialenosti už nie sú také neprekonateľné, robí to kade-tade, no stále ďalej a ďalej od svojho pelieška bez mamy-upratovačky.

A tu prichádza na rad úloha nového majiteľa, aby využil stále sa zväčšujúcu vzdialenosť a inštinkt čistotnosti na spoľahlivé naučenie vyprázdňovacieho reflexu výlučne vonku. A to len a len včasným a častým vyvádzaním von. Pomôžu mu pritom i stále pevnejúce vylučovacie zvierače, ktoré to okolo 5.mesiaca už nepustia v mieste života psíka i niekoľko hodín. Kým nepríde možnosť urobiť to čo najďalej, čiže vonku.

Takže na záver, chovateľ mohol mať pravdu, že to u neho šteniatka robili na plienku, no nebolo to naučené. Robili by to tam pravdepodobne aj bez plienky. A plienka v domácnosti majiteľa sa stáva už len skvelou hračkou na trhanie. A ak sa na ňu šteniatko či odrastený psík neskôr ešte strafí, môže plienka pachom moču v priestore iritovať a deštruovať správanie a psychiku v budúcnosti.

No a učiť cikať a kakať výlučne na jedno miesto je neefektívny výdaj energie a znásilňovanie prírody. Alebo energeticky náročný pokus o zachovanie pohodlného života majiteľa psíka.

Pre majiteľov záhrad a parkovej úpravy v nich mám však aj dobrú správu – dá sa vytvoriť reflex psíka chodiť na určený materiál (kôra, kamienky, záhon), aby trávnik zostal nevypálený od moču a vedeli ste, kde to máte hľadať. Fungujú tak roky všetky naše aj rodinné psy i mnohé psy mojich klientov, ak si ľudia dali tú námahu a dosiahli prijateľné, no nie nemožné (čítajte tu).

Za mojej praxe som poznala zatiaľ len jedného psíka, ktorý cikal a kakal na plienku v domácnosti aj v dospelom veku, a ktorý nebol vôbec venčený vonku. No jeho správanie nebolo pre majiteľov vôbec príjemné ani prijateľné.

Všetko súvisí so všetkým a ak chceme niečo niekde nasilu, inde nás to doženie. Držím sa zásady prírodu neznásilňovať, ale využiť jej silu.

Vychovávajte svoje šteniatko v súlade s prírodou a ono sa vám odmení nádhernými chvíľami počas celého jeho života.