O strachu

Strach je normálnou reakciou mozgu na podnety, ktoré sú nepríjemné,
nebezpečné alebo sa takými len môžu javiť. Strach zburcuje obranné mechanizmy
organizmu, aby sa mu vyhol alebo mu čelil. Čiže je vlastne pozitívny, pretože
zachraňuje a zabezpečuje prežitie organizmu. Strach či úzkosť poznáme u seba,
prežívame ich z najrôznejších dôvodov a poznáme ich aj u svojich miláčikov,
našich psíkov. Niektoré ho zvládajú veľmi rýchlo, niektoré sa s ním pasujú
intenzívnejšie a často zostávajú ich majitelia úplne bezradní, pretože nevedia
ako reagovať a ako pomôcť.

Bežný strach vyvolaný nejakým podnetom zmizne zaniknutím podnetu či
citlivým navykaním na takéto podnety si psík naň zvykne (vysávač, kosačka,
lietadlá atď.), získa novú skúsenosť a strach sa zmenšuje alebo zanikne na
daný podnet natrvalo. U citlivejších jedincov môže strach prejsť do
chorobnej formy, fóbie, kde je postupné navykanie na daný podnet nebezpečné
tým, že sa strach prehlbuje a stav sa len zhoršuje. Dokonca môže prísť k tzv.
generalizácii a psík sa začne báť aj veľmi podobných javov, napríklad ak sa
bojí ohňostroja, postupne sa začne ľakať aj cvaknutia fotoaparátu či pera. Ak
sa bojí búrok, spúšťačom môžu byť po čase už aj vejúce záclony či silnejší
vietor, ktorý búrke predchádza. Veľká úzkosť či fóbia môžu prerásť až do
paniky, čo je tak silný záchvat strachu, že psík nie je schopný vnímať svoje
okolie, majiteľa, ktorý sa ho snaží upokojiť, neprijíma potravu, celý sa
trasie, rýchlo dýcha a z tlamy mu tečú vodopády slín. Úporne sa snaží niekde
schovať alebo utiecť. Mnohé psíky takto v panike utečú z domu, zo
dvora, nedokážu sa vrátiť domov a reagujú agresívne.

Prečo sa práve môj psík bojí

Dôvody strachu či úzkosti môžu byť rôzne - od plemenných predispozícií, cez
zdedenú psychickú nestabilitu (plachosť), nezvládnutú alebo chybnú socializáciu
a výchovu až po nejakú traumatizujúcu skúsenosť a následne nesprávne
reakcie majiteľa. Strach môže spôsobovať aj psychické alebo fyzické ochorenie
či pokročilý vek, ktorý oslabuje nielen fyzickú kondíciu psíka, ale aj jeho
mentálne schopnosti. Vždy je najskôr potrebné preskúmať posledné uvedené
okolnosti a poradiť sa s veterinárom, ktorému dôverujete alebo
konzultovať aj s viacerými. Existujú medikamentózne spôsoby, ktorými dokážete
už utlmiť daný stav alebo postupne riešiť problém dlhodobejšie, napríklad
homeopatikami.

Najlepším liekom je vždy prevencia – čiže už pri zvažovaní kúpy šteniatka
si starostlivo vybrať chovateľa, ktorý má na pamäti aj psychickú stabilitu a dodržanie
povahových čŕt svojho chovu, nielen jeho intenzitu a vonkajší vzhľad
jedincov. Takisto berte do úvahy spôsob odchovu šteniatok a ich následný
spôsob života u vás (ak chcete psíka do bytu, vyberajte chovateľov, ktorí
odchovávajú šteniatka vo vnútri, ak chcete psíka na dvor, vyberajte u tých,
ktorí chovajú psíky v exteriéri). Tak nezažije šteniatko po príchode do nového
domova ešte aj šok zo zmeny jeho doterajšieho života.

Ak už šteniatko máte doma, ste zodpovedný za jeho následnú výchovu a
privykanie na všetko nové, s čím sa šteniatko musí potýkať. Čím viac ho naučíte
v jeho prvých týždňoch, čím viac skúseností získa primeraným spôsobom, tým
vyrovnanejší a sebaistejší psík z neho vyrastie. Privykajte ho na
všetky ruchy a zvuky domácnosti prirodzeným spôsobom. Šteniatko je od
prírody zvedavé, podporujte jeho zvedavosť a objavovanie nového a usmerňujte
ho pri tom, čo môže a čo nie. Vaša istota a trpezlivosť sú zárukou,
že jeho zoznamovanie prebehne pokojným nestresujúcim spôsobom. Nájdite si
šteňaciu škôlku (nie cvičák) a absolvujte ju pod vedením odborníka spolu s ostatnými
šteňatami, všetko formou hry a zábavy. Získate nový rozhľad a vymeníte
si skúsenosti s ostatnými psíčkarmi. Odborník vám poradí, ako usmerňovať a vychovávať
šteniatko aj doma, ako ho odmeňovať a chváliť, poprípade čomu sa venovať
intenzívnejšie a ako.

A už je to tu - už vyvádza!

Ak už sa nachádzate v situácii, keď psík reaguje bojazlivo, niečo
ho náhle vystraší, rýchlo obráťte jeho pozornosť na hru a zábavu,
ponúknite mu hračku alebo mlsku, podľa toho, čo naň viac platí. Pri overených „strašidlách“
ho pútajte na seba hračkou alebo mlskou už skôr, ako sa „strašidlo“ objaví a on
ho zbadá (smetiarske auto, popolnica, električka, korčuliar, bicyklista). Od objektu
strachu, ktorý stojí (obrovský kontajner), sa najskôr akoby mierne vzďaľujte alebo nepribližujte príliš, len s veľkým oblúkom. Ak už má nastať vystrašená reakcia, odíďte zo situácie ešte za pokojného stavu psíka, aby nezískal negatívnu skúsenosť. Keď psík prejavuje zvedavosť k danému
objektu, ale správa sa bojazlivo, nechajte rýchlosť spoznávania na neho,
nenúťte ho nasilu, vy buďte pokojní a  tvárte sa neutrálne, ako keby o nič
nešlo, a nabudúce sa dostane až k predmetu sám, bez úzkostlivej
reakcie. Nemusí to zvládnuť na prvý raz, nežiadajte ho o to a netrestajte
za to, že to nezvládol. Pracujte na tom s ním. Bude vám veriť.

U nás nič nepomáha - mlsky, hračky, rozptyľovanie - skrátka nič!

Ak k úzkostlivej reakcii už prišlo a nepomáhajú hračky, jedlo ani vaša osoba, máte problém,
ktorý musíte riešiť ako psychickú poruchu, najlepšie s odborníkom.
Veterinárni lekári poznajú na odbúravanie strachu dve metódy, ktoré sa často
používajú v spoločnej kombinácii:

kontrapodmieňovanie (vytvorenie novej podmienenej reakcie na to, čo vzbudzuje strach)

desenzibilizácia (znižovanie, resp. odstránenie citlivosti na to, čo vzbudzuje strach)

Znie to veľmi komplikovane, ale mnohí to poznáme z bežného života: stretávame sa s
cudzími psíkmi a ten náš reaguje neprimerane, vrčí, krčí sa, šteká, vyráža do
útoku – to sme moment nápravy už prepásli. Ak vieme, že takto bude reagovať,
tak ešte pred touto reakciou ponúkneme psíkovi, kým je v pokoji, hračku alebo mlsku
a on následne zbadá cudzieho psíka. Postupne si vytvorí novú reakciu na
prichádzajúce psíky – cudzie psíky, to je hračka alebo mlska, prichádzajúci
korčuliar, to je mlska, hrkot rútiacej sa električky, to je mlska. Ak reaguje neprimerane,
pokračujte v pôvodnom smere a tvárte sa pokojne a neutrálne, napomeňte ho
trhnutím vôdzky, nech vás nasleduje. Na vôdzke ho neťahajte, len trhnite a
povoľte, ísť musí sám a dobrovoľne. Podľa potreby trhnutie zopakujte. Nemeňte
smer vychádzky podľa jeho želania, podporili by ste jeho strach.

Pri znižovaní citlivosti na niečo začíname s daným javom na nízkej hladine,
napríklad slabý zvuk ohňostroja z CD, ešte kým je psík v kľude a robí niečo, čo má rád.
Cvičenie ukončíme odmenou. Intenzitu zvuku zvyšujeme len potiaľ, koľko psík znesie pri pokojnej
reakcii a sústredení sa na zábavnú aktivitu. Odmeníme ho za pokoj. Takto si
psík zvykne aj na zvuky ohňostroja či búrky, ale treba rátať s tým, že doba nácviku môže byť rôzna, aj niekoľko týždňov alebo mesiacov, to závisí od hĺbky a veľkosti strachu. Nesmiete byť
netrpezlivý, tu nič neuponáhľate. Ak k úzkostnej reakcii príde aj po dlhotrvajúcom tréningu, musíte sa vrátiť úplne na začiatok.

Pri tréningu používajte len pomôcky, ktoré nespôsobujú bolesť a neprehlbujú strach,
inak spôsobia viac škody ako osohu. Ja medzi ne určite nerátam elektrické obojky, antištekače atď. Pomôcť môžu aj podporné medikamenty na určitú dobu a po dohode s veterinárom.

Strach zo zvukov

Majitelia psíkov sa najčastejšie stretávajú u svojich miláčikov so strachom zo zvukov. Je to jedna
z najťažšie odbúrateľných fóbií - so strachom zo zvukov sa jedince rodia,
dokážu ho zdediť po rodičoch, ale dá sa aj získať prostredníctvom jednorazového
nepríjemného zážitku alebo dlhodobým vystavením psíka nepríjemnému zvuku.
Najbežnejší strach zo zvukov u psíkov je strach z búrky, strieľania, strach
počas ohňostrojov, tradičným stresom je Silvester. Mnohí majitelia to riešia
medikamentózne, sedatívami alebo homeopatikami, či bylinkami. Výber je dosť
veľký. Je len na vás, pre aký spôsob sa rozhodnete. Ak nechcete zvoliť lieky, ale
najskôr skúsiť „prirodzenejšie“ odbúranie konkrétneho strachu, je dôležité zistiť
príčinu, spúšťač a počas danej situácie psíka rozptyľovať inými preň atraktívnymi aktivitami
s náramne "nabitými" mlskami (kuracie mäsko, párky ...). Možnosť
takejto odmeny je preňho veľmi zaujímavá, pokiaľ nie je v tak napätom stave až
panike, že odmieta prijímať potravu. Nám sa pri našom nestabilnom psíkovi
osvedčili práve povely a rozptýlenie. Zistili sme, že rôzna streľba,
hrmenie a podobné zvuky mu na vychádzke nevadia, takže náš Silvester
vyzerá tak, že sme na dvoj-trojhodinovej vychádzke pred a po polnoci
a užívame si kaskádu svetiel a zvukov na rozľahlých poliach.

Rozhodne treba psíka s akýmkoľvek strachom takémuto javu vystavovať, nie ho izolovať,
a prekonávať pomaly a pomocou odmien každú situáciu. Musíte ho naučiť s týmto
strachom žiť a musíte sa to naučiť aj vy. Možno ho postupne odbúrate,
možno len znížite jeho intenzitu na prijateľnú úroveň. To závisí na vás a na
vašom prístupe k psíkovi. Trpezlivosť a pokoj z vašej strany sú
nevyhnutnosťou.

Ak napriek tomu potrebujete pomôcť, dohodnite si osobné stretnutie, som tu pre vás.