V tejto časti si vysvetlíme signály, na ktoré psíky väčšinou používajú len
časti tela, nie celé telo, preto je náročnejšie ich spozorovať
a dešifrovať v kontexte situácie. Niekedy sú také rýchle, že ich
zaregistruje len skúsený pozorovateľ. Ale keď už zistíte, že také niečo
existuje a budete si svojho psíka najskôr doma a potom aj na
vychádzke pozorne všímať, získate cvik v ich vnímaní a celú situáciu
začnete chápať po novom. Budete sa cítiť ako človek obdarený niečím, čím iní
bežní ľudia nedisponujú.

Nielenže dokážete "čítať“ svojho psíka, ale dokážete to pochopiteľne aj
pri iných psíkoch. A vôbec najzaujímavejšie je to  pri sledovaní viacerých psíkov pri hre v parku.
Zrazu sa pristihnete pri tom, že tlmočíte ostatným majiteľom, čo ich psíky
robia, ako rozmýšľajú, čo hovoria druhému psíkovi alebo čo sa chystajú spraviť.

Zívanie

O zívaní sa najviac vie a najviac hovorí, no nie všetci mu
priradia správny význam v danej situácii. Ľudia zívajú, keď sú unavení, mozog
je odkysličený, sú nevyspatí, v strese alebo sa nudia. Psíky sú na tom
podobne, zívajú takisto, keď sú unavené, ale využívajú zívanie aj v iných
situáciách.

Psíka môžete vidieť zívať, keď sa chystáte na vychádzku a psík na vás
čaká – je vzrušený a upokojuje seba aj situáciu. Alebo v čakárni
u veterinára. Určite tam nezíva od nudy, je rozrušený, ten priestor mu je
nesympatický, nemá s ním spojené príjemné asociácie a snaží sa dať
signál na rýchly odchod a eliminovať pre neho nepríjemnú situáciu. Takisto keď
sa doma hádate alebo hrešíte deti. Síce si vtedy psíka veľmi nevšímate, ale
keby ste to spravili, videli by ste ho, že sa na vás díva a zíva
o dušu. Chce vás zastaviť a upokojiť celú situáciu.

Ja často dovediem psíka k zívaniu pri jeho tréningu s majiteľom.
Psík na taký intenzívny a dôsledný tréning od majiteľa nie je zvyknutý
a po chvíli začne zívať. Vtedy majiteľovi vysvetlím situáciu
a tréning po chvíli ukončíme, lebo je psíkovi už nepríjemný
a nedokáže sa viac sústrediť.

Zívanie môžete pokojne používať voči psíkovi aj vy, veľmi dobre tomu
rozumie. Ja ho používam pri našej mladšej fenke na jej upokojenie počas búrky
alebo ohňostrojov. Vtedy totiž žiadne chlácholenie a upokojujúce slová nemajú
žiaden účinok, vlastne majú opačný účinok: psík ich pochopí ako súhlas s jeho vystrašeným
správaním a jeho strach len eskaluje.

Olizovanie čumáka

Pohyb jazyka zvyčajne smerom nahor je ťažko pozorovateľný, pretože je
nesmierne rýchly, len okamih a už je jazyk zase v tlame. Cvičený
pozorovateľ si ho však všimne. Je to jeden zo signálov, ktoré psík vysiela
približujúcemu sa psíkovi, alebo sa iný psík priblížil príliš rýchlo do jeho
blízkosti. Alebo ho vyšle k vám, keď mu čosi vyčítate a vaše tirády
nemajú konca-kraja. Takisto keď sa nakloníte nad neho alebo ho pevne chytíte.
Rýchlo si olizne nos a tým vám hovorí, aby ste ukončili tú pre neho
nepríjemnú situáciu.

Naša mladšia fenka, ktorá, ako som spomínala, je stále citlivá na hrmenie
a ohňostroj, v takej situácii splní môj povel, ľahne si a odtrpí si
hrmenie a všetko okolo toho, ale pod chvíľou si olizuje nos a zíva. Viem, že
jej je tá situácia nepríjemná, ale musí ju vydržať bez voľakedajšej hystérie a paniky
a keď sa na mňa zadíva upreným pohľadom vyjadrujúcim bezmocnosť, ale
ochotu, oliznem si akože nos nakoľko mi to môj jazyk dovolí a vyzivujem na
ňu (v podstate dosiahnem jazykom len na hornú peru). Ale chápe to, pretože mi
odpovedá ďalším oliznutím svojho nosa.

Je zaujímavé sledovať túto našu hru počas hrmenia. Zahrmí, ona začne
pobehovať sem a tam a hľadá nejakú psychickú kotvu. Ja jej dám povel
na ľahnutie, aby v panike nelietala po priestore, ona si ľahne a pozrie
sa na mňa. Ja si obliznem nos, ona po pár sekundách tiež a odvráti pohľad. Pri
ďalšom zahrmení sa opäť na mňa pozrie, ja zívnem. Ona zívne tiež a odvráti
hlávku. Keď to trvá dlhšie, striedavo si na seba zívame a olizujeme nos
(každá ten svoj samozrejme). Ja som rozzívaná tak, že už neviem prestať, aj keď
hrmenie dávno skončilo. Zvláštne je, že pes zívne len vtedy, keď to má význam
a ja zívam aj teraz pri písaní týchto riadkov.

Zatrepanie ušami

Nie je až taký bežný signál, ale môže sa vyskytnúť. Ja ho u psíkov rozoznávam,
pretože vždy vnímam situáciu v kontexte, no bežne ho ľudia neidentifikujú a
nepriraďujú mu iný význam, ako sme zvyknutí.

Najčastejšie ho zachytím opäť pri tréningu, najviac keď učím chôdzu tesne
pri nohe bez ťahania. Psík, ktorý je u majiteľa zvyknutý na ťahanie v štýle
sibírskej trojky, no u mňa musí ísť v zákryte s mojím kolenom
a reagovať na moje pokyny, po pár minútach zatrepoce hlavou a ušami.
Pre mňa je to signál, že už je to na neho príliš a potrebuje pauzu. Vyčkám
na jeho správnu chôdzu aspoň pár metrov a precvičíme niečo iné.

Takisto si tento signál vysvetlíte mylne, keď sa maznáte so psíkom, hladkáte
ho a bez prestania láskate po hlávke. Taký psík, ktorému sa to veľmi
nepáči alebo v danej chvíli je mu to nepríjemné, to chvíľku vydrží
a potom zatrepe hlavou a ako keby si napraví „ofinku“. Neznamená to,
že si napráva uši do pôvodného stavu, keď ste mu rozcuchali celú hlavu, ale
hovorí vám, že už je mu to nepríjemné a bolo by fajn, keby ste s tým
prestali.

Môže sa stať, že psík, ktorý je už starší alebo nie je zvyknutý na takéto
intenzívne hladkanie a je dosť sebavedomý a nedotklivý, vás takto
upozorní a keď neprestávate, oženie sa po vás. Často sú tomu vystavené
deti, keď sú so psíkom bez dozoru a chcú ho donekonečna hladkať. Treba byť
vždy pri nich a vysvetliť im celú situáciu. Aj psík má svoje práva
a zaslúži si od človeka rešpekt.

Očný kontakt a mrkanie

Priamy pohľad do očí môže psíka vydesiť, vyprovokovať a vyzvať na
súboj, podľa okolností samozrejme. Má v sebe obrovskú silu. A to na
oboch stranách, u psíka aj u človeka. Treba s ním zaobchádzať
rozvážne.

Ak chcete pohľad použiť na upokojenie situácie, alebo ak ho používajú psíky
voči človeku, často ho takzvane "skracujú". To znamená, že nepoužijú
pohľad s úplne roztvorenými očami, ale ich mierne privrú. Vždy použite takýto
"skrátený" pohľad na psíka, ak ste sa dostali tvárou do výšky jeho
hlavy - pri zdvíhaní na stôl u veterinára, pri sklonení sa k nemu, pri pevnom
uchopení jeho hlavy v podrepe alebo náklone. Vtedy sú pre psíka vaše oči  hrozivé a zastrašujúce. No keď ich privriete
a mierne nakloníte hlavu nabok, je to pre neho ľahšie zvládnuteľné.

Ak to neurobíte, urobí to určite váš psík – svoju hlávku bude stáčať nabok, uhýbať
pohľadom, privrie oči, aby ste si nehľadeli priamo a konfrontačne navzájom
do tváre.

Za bežných okolností, keď sa vám náhodne stretne pohľad s pohľadom
vášho psíka, určite váš psík uhne pohľadom prvý. Nemá v úmysle zapríčiniť
konflikt. Ak by neuhol hneď, tak minimálne privrie oči do úzkych štrbín
a vzápätí uhne očami nabok alebo rýchlo zamrká. Ak by to nespravil, neuhol
pohľadom prvý a ani neskrátil svoj pohľad, je to úplne iná téma
a treba sa zaoberať vaším vzájomným vzťahom so psíkom, pretože nie je
správne nastavený.

Ja okrem skráteného pohľadu používam napríklad aj mrkanie a rýchly
pohyb očami do oboch strán, a to opäť pri upokojovaní mladšej fenky
kedykoľvek, keď sa na mňa pozrie s otázkou v očiach „ako mám
zareagovať, je to v poriadku?“

Keďže svoju plachosť a psychickú nestabilitu zdedila po svojej mame,
často mi dávala takéto otázky, keď bola mladšia, a to v najrôznejších
situáciách, ktoré nevedela sama vyhodnotiť. Teraz sú už zriedkavé, no dostanem
takýto spýtavý pohľad od nej, keď napríklad zachytí zvuk podobný hrmeniu, no
nevie ho presne identifikovať. Ja jej naspäť zamrkám a ona sa upokojí
a uloží sa mi k nohám.

Zdvíhanie labky

Nie je veľmi častým signálom, ale sú situácie, v ktorých si ho môžete
v tomto kontexte všimnúť. Mnohí majitelia si ho mylne vysvetľujú ako
ochotu psíka podávať spontánne labku. Keby sme mali možnosť si pozorne pozrieť
a rozanalyzovať celú situáciu a to, čo predchádzalo zdvihnutiu labky,
zistili by sme, že psíkovi bola tá situácia nepríjemná a snažil sa
majiteľa doviesť k jej ukončeniu.

Naša staršia fenka tento signál začala používať už v šteňacom veku, keď
sme s ňou chodili po návštevách, vystavovali ju rôznym situáciám, na ktoré
si mala zvyknúť a trvali sme na tom, že tú situáciu musí zvládnuť v pokoji
v ľahu.

Napríklad u známych či v reštaurácii musela ležať obďaleč alebo
pod stolom a čakať, kým sa pokojne najeme, porozprávame a dáme jej
voľno. Vtedy po určitom čase zdvihla labku a párkrát s ňou zamávala vo
vzduchu.  Obzvlášť, keď sa jej nepodarilo
získať náš očný kontakt a vytrvalo sme ju ignorovali. Dnes sú pre ňu tieto
situácie bežné, má už takmer deväť rokov, takže jej ubudlo temperamentu a pribudlo
trpezlivosti, a tento signál už veľmi dlho nemusela použiť.

Vrtenie chvostom

Bežne ho ľudia chápu ako prejav šťastia u psíka. Avšak nie vždy to tak môže
byť. Často ho môžete pozorovať ako sprievodný signál v situáciách, ktoré som
spomínala pri oňuchávaní zeme alebo spomalených pohyboch, napríklad pri
tréningu, keď na psíka majiteľ vyvíja nátlak na urýchlené splnenie povelu
a už je podráždený pomalosťou a neochotou psíka. Volá psíka k sebe,
psík mal čosi iné v úmysle, takže neprišiel okamžite a v majiteľovom
hlase už cítiť nedočkavosť, nespokojnosť a stupňujúcu sa zlosť.

Takto naladenému majiteľovi sa privolanie nepodarí, psík spomalí pohyb až sa
úplne  zastaví pár metrov od majiteľa
a k tomu ešte začne mávať chvostom zboka na bok. A čaká.
Samozrejme, nie je to neznalosť povelu ku mne, ale majiteľovi hovorí, že keď
sa upokojí, tak k nemu určite príde. Ak to majiteľ pochopí, upokojí
sa a pokojným tónom alebo gestom ho vyzve na dokončenie povelu, psík sa
radostne pohne a pribehne.

Alebo ak máte do činenia s plachým či rezervovaným psíkom a snažíte sa u neho
o rýchle splnenie povelu. Ak na vás nie je zvyknutý, nezvládne to tak
rýchlo, ako to vy chcete. Zostane stáť, bude sa na vás dívať pohybujúc
chvostíkom. Nie je to od radosti, ale vyčkáva, upokojuje vašu nedočkavosť a nastoľuje
tempo, ktoré vyhovuje jemu.

Ak sa k nemu otočíte bokom a budete ho povzbudzovať gestami
a príjemným hlasom, šťastne sa pohne smerom k vám až do úplnej
blízkosti a bude vám vďačný za to, že ste zmenili prístup a odbúrali
naliehanie.

Takéto upokojujúce vrtenie či pohybovanie chvostom prebieha vo výške tela
psíka či nižšie. Ak vrtí chvostom vyššie, ako je jeho telo, ide o prejav
dominancie voči inému psíkovi či človeku, pretože sa snaží svoje telo opticky
zväčšiť a získať psychickú prevahu.

Úsmev

Spomeniem ho len ako zaujímavosť. Je to zvláštny signál, mnohí ľudia sa
s ním ešte vôbec nestretli. Používajú ho len niektoré psy, stiahnu pysky
do kútikov a odhalia zuby, avšak bez toho, aby ich vycerili, čiže
poodhalili horné ďasná. Určite si to nepomýlite s vycerenými zubami.

Väčšinou ho psy používajú ako uvítací signál a priateľský kontakt, no
niekedy ho možno považovať aj za upokojujúci signál. Ani odborníci v tom zatiaľ
nemajú celkom jasno.

Z našich feniek ho od malička používa naša staršia fenka, ktorá má
veľmi priateľskú a kontaktnú povahu ku všetkým ľuďom, ktorí sa dostanú do
jej blízkosti. S obľubou takto víta väčšinu našich známych, ktorí musia
prekonať dosť veľkú vzdialenosť medzi bránou a vchodom do nášho domu.

My stojíme pred domom a ona sa rúti k bráne rýchlosťou meteora
a cerí pysky. Považujeme to za jej uvítací akt a zároveň upokojujúci
signál počas jej nájazdu. Len čo sa dostane do ich blízkosti, zapikuje tesne
pred nimi a začne sa o nich pokojne obtierať. Po pár sekundách si ide
po svojom biznise a návšteva ju už nezaujíma.

Na ulici privíta týmto úsmevom len dobrého známeho, avšak bez nájazdu. Takže
tam to považujeme len za uvítací akt.

Rozdelenie

Na záver ešte jeden užitočný signál, ktorý je vysielaný pomocou celého tela:

tesná blízkosť dvoch jedincov (ľudí, dvoch psíkov, človeka a psíka)
v psom ponímaní signalizuje hroziaci konflikt. A preto majú psíky
tendenciu vtesnať sa medzi dvojicu, rozdeliť ju a tak zabrániť
vznikajúcemu konfliktu.

V bežnej domácnosti sa takéto natlačenie psíka obyčajne medzi ľudí (rodičov,
partnerov, majiteľa vítajúceho sa s návštevou) považuje za prejav žiarlivosti.
S tým to však nemá nič spoločné. Psíky sa vlastným telom snažia oddeliť aj
klbčiace sa deti alebo psíky, pretože to vnímajú ako neprirodzenú situáciu,
ktorú treba zastaviť.

Dnes sú už v mnohých domácnostiach dva alebo aj tri psíky a často
sa vám môže stať, že potrebujete zjemniť alebo zastaviť ich spoločnú neviazanú
hru, ktorá presiahla svoje hranice. Pokojne a potichu sa priblížte ku klbčiacim
sa psíkom a uvidíte, ako vzápätí spomalia až sa úplne oddelia a po
chvíli začnú novú, pokojnejšiu hru.

Nepotrebujete na to žiadny povel, zvukový pokyn, nič, len vlastné telo,
výstražne sa k nim približujúce a bez pohybu stojace nad klbkom
labiek. Psíky majú veľmi dobré periférne videnie a vnímajú dôkladne všetko
okolo seba, aj keď ich pohľad nesmeruje práve tam.

Funguje to však len vtedy, keď ste pre ne autoritou. Ak nemáte vybudovaný
správny vzťah majiteľ-psík, môžete tam stáť ako dlho chcete a nič sa
neudeje. Najskôr sa posunú ďalej od vás alebo vás rovno zramujú a budú
pokračovať v jašení.

Ja tento trik často používam, keď mám okolo seba viac psíkov, ktorých hra mi
prestala vyhovovať a chcem ju spomaliť a zmierniť aj jej zvukové
prejavy. Naučili ma to naše fenky, ktoré takýmto spôsobom za mňa vždy upokoja
mladšie psíky v ich prítomnosti, lebo ich ruší ich temperament
a prílišné vzrušenie.

Takto dokážu dokonca upokojiť aj nervózneho a neistého psíka,
pobehujúceho sem a tam. Jednoducho sa nad neho postavia, s hlavou nad
jeho krkom a psík znehybnie. Vtedy odkráčajú, pretože to vybavili. Psík sa
po ich vzdialení od neho opäť pohne, ale je oveľa pomalší a pokojnejší
v pohyboch. Skrátka rešpektuje ich názor, čo je správne a čo už nie.

Psychicky vyrovnané psíky nemajú radi okolo seba prílišné vzrušenie alebo
rýchle, nekoordinované a nervózne pohyby. Spravia všetko preto, aby
situáciu uviedli do správneho stavu.

Ďalšie signály a ich význam nájdete aj tu.

Poznať a vedieť používať tieto signály je veľmi užitočné. No vedieť rozpoznať signály, ktorými vám váš vlastný psík oznamuje,
že ste jeho majetkom a má na vás všetky práva, je podľa mňa nevyhnutné. Takže si určite pozrite aj časť o tom, ako vie psík zmanipulovať človeka.

Ak by vám niečo z uvedeného nebolo jasné alebo by ste sa chceli so mnou poradiť, dohodnite si osobné stretnutie, rada vám veci vysvetlím.