Pes kráča na vôdzke pri nohe pokojne, odovzdane a dobrovoľne bez povelu, pozorne, nie napäto, vníma okolie i pána (ak by náhodou prišiel nejaký povel…).
Je to základ na to, aby ste s ním takto prešli “aj kilometre”, ak si to okolnosti vyžadujú.
A za to dostáva odmenu v podobe slobody a ňuchania v teréne. Ak nie je možná úplná sloboda, dostáva prestávky na ňuchanie a značkovanie v priestore aspoň na úplne povolenej vôdzke. Ňuchať, snoriť a značkovať sú jeho najprirodzenejšie činnosti. A preto aj najlepší relaxant a regenerátor jeho “pracujúceho mozgu”.
Je to však pre mnohých ľudí len sen, chiméra, zbožné želanie, akokoľvek to nazveme.
Snažia sa o to všemožným umelým povelovo-nátlakovo-mlskovacím spôsobom. A vytvárajú si tak na vychádzke nepohodu, napätie a frustráciu. Pre oboch zúčastnených.
Výsledkom je napätý a často nevhodne reagujúci pes a frustrovaný majiteľ.
Raz mi jedna klientka povedala: “viete, čo sa ma spýtal môj dospelý syn, keď ma videl trénovať chôdzu s naším fešákom? Mami, ty o čo sa tu snažíš? Veď všetky psy ťahajú na vodítku …”
A veru mal takmer pravdu. A pritom pokojná a odovzdaná chôdza psíka pri nohe je základ vášho vzťahu s ním, jeho zhmotnený rešpekt a podriadenosť voči vám a aktuálnej situácii.
Nie je to pre neho ako svorkové zviera nič zvláštne, je to vrodený inštinkt uznať hierarchiu, najvyššieho šéfa a práve aktuálne okolnosti života. Tak žijú zvieratá vo voľnej prírode. Váš psík je tiež zvieraťom s vrodenými inštinktami, len okolnosti jeho života sú iné …
Takže ani váš psík sa nemusí učť vrodené. To len človek, my, sa musíme naučiť pokojne, zrozumiteľne a prirodzene žiadať potrebné, napríklad aj neťahať a neobmedzovať na vôdzke.
No a konkrétne, prvá vec, ktorú musím spraviť, je nesúhlasiť s ťahaním. Čiže sa zastavím a nejdem. Ak na to psík do 2-3 sekúnd nezareaguje, spravím malý krok späť. Je to pre psíka veľmi zrozumiteľný signál v reči tela vrátiť sa k môjmu boku či za mňa. Ak to spraví, vykročím vpred a môžeme ísť. Ak sa skúša presadiť so svojou predstavou chôdze a nezaradí sa, spravím opäť malý krok späť. A opäť a opäť, koľko treba.
Môže sa stať, že zo začiatku pôjdete viac dozadu ako dopredu. Ale je to otázka času, kedy sa veľmi pokojnou a dôslednou cestou presadíte a on to inštinktívne uzná. Tak ako to ma vrodene voči hierarchicky nadradenému šéfovi vo svorke.
Zároveň si veľmi plasticky otestujete jeho povahove črty - vytrvalosť, úroveň presadzovania sa a ochotu sa podriaďovať. To sú črty nevyhnutné na prežitie v prírode, takže mu ich nezazlievajte, ale využite ich v prospech celej vašej svorky …
Takýmto spôsobom zvládnete chôdzu pri nohe do pár dní až týždňov, podľa veku, povahy či aktuálneho psychického stavu vášho psíka. Nemusí poznať žiaden povel, môže byť dokonca hluchý aj slepý. Je to jeho reč, reč tela, s ktorou sa narodil, a preto jej bude rozumieť vždy.
Za roky mojej praxe a učenia ľudí to už nerobím inak. Vyžaduje si to len pokoj a dôslednosť človeka. Výsledkom je harmónia a užívanie si vychádzky.
Ak ste to skúsili a nejde to celkom, ako by ste chceli, ozvite sa a vysvetlíme si detaily.
- Výchova a/alebo výcvik psov