Všetko, čo si tu prečítate, sú roky mojich skúseností s našimi fenkami, psíkmi našich známych, rodiny a ľudí, ktorí sa na mňa obrátili o radu.

Všetky poznatky z domácich aj zahraničných zdrojov som overila na našich psíkoch a potvrdila na tisíckach tých klientskych.

Pri žiadnom nedostatku v ich správaní som sa nevzdala a neúprosne hľadala riešienie, kým som ho nenašla.

Najviac energie ma stálo zmeniť samu seba, pretože som v začiatkoch nebola prirodzenou intuitívnou autoritou. Nevedela som, prečo je to dôležité, ani ako sa ňou stať.

Začala som však pozorovať (v tom som dobrá) a chápať reč tela. Spoznala som jej kľúčový význam a funkciu v komunikácii zvierat.

Cesta bola jasná ... už bolo treba len nevyčerpateľné množstvo trpezlivosti a presvedčenia, že to naozaj chcem a všetko pre to spravím. V tom som tiež dobrá ...

A takto to začalo ...

Dôvodom, prečo som sa pred mnohými rokmi začala intenzívne zaoberať problematikou interakcie človeka a psíka v domácnosti, bolo naše druhé šteniatko rodézskeho ridžbeka fenka Silvia.

Jej zdedenú psychickú nestabilitu sme si v šteňacom veku vysvetlili ako submisivitu a poslušnosť.

V dospelosti bez zjavného spúšťača prepukla plachosť a strach takmer zo všetkého, hlavne z cudzích ľudí a neznámych zvukov (dážď, búrka, kýchnutie v susednej záhrade, hrmot plechových misiek, cvaknutie spúšte fotoaparátu, ohňostroj, prudké nadýchnutie človeka v blízkosti).

Znamenalo to u nej hysterické lietanie v priestore, triašky, slintanie, dychčanie, pocikávanie, neistota a útočnosť vonku ...

Prírodné upokojujúce lieky nepomohli ... tak sme začali riešiť psychologickú a behaviorálnu podstatu problému využitím zahraničných materiálov, vlastných pozorovaní a skúseností.

Stavila som na pokoj, pravidlá, benefity len po zásluhe. Žiadna manipulácia mojej ani inej ľudskej osoby (psie oči sú silná zbraň). Žiadna výhoda gauča, kresla, postele.

Pred viac ako 20 rokmi som ešte nevedela, že vo vzťahu so psíkom je kľúčové vytvoriť pre neho bezpečné a predvídateľné prostredie. A to som týmto spôsobom vlastne vytvorila.

Dnes viem, že je to kľúčové pre vzťah s každým psíkom, nielen problémovým.

Stálo ma to veľa dôslednosti a trpezlivosti aj pochybností okolia, ale zaznamenali sme pokroky (prvé už po dvoch týždňoch) v znížení prejavov neistoty a vybudovali sebavedomejšie správanie voči ľuďom, cudzím zvieratám aj neznámym veciam a okolnostiam. Bola to práca na zopár rokov ...

No vyplatilo sa ... posledných niekoľko rokov nášho spoločného života bolo sebavedomie Sil na takej úrovni, že mi pomáhala pokojom pri učení iných psíkov doma i v cudzom prostredí, v našej svorke si obhájila 2.pozíciu zástupcu pred mladou ridžbečkou Cassiou a zaslúžila si benefit "svojho kresla" na úrovni šéfridžbečky Rei.

Mala som úžasný pocit víťazstva a zadosťučinenia ...

... a nadobudla som presvedčenie, že s problémami súžitia a vzájomnej komunikácie psíka s človekom sa asi potýka viac ľudí. Nevedia si poradiť, trpí nielen psík, ale pod stresom je celá rodina.

Rozhodla som sa dať moje skúsenosti k dispozícii, prostredníctvom tejto stránky.

Pretože pomôžu odstrániť nielen takýto problém, ale aj množstvo ďalších, oveľa ľahšie riešiteľných.

No nie cestou výcviku ... ten je len dobrou nadstavbou, ale základ vzťahu všetkým ľuďom a ich psíkom s najrôznejšími povahami nemusí vytvoriť a problém nemusí vyriešiť.

Ak máte tiež nejaký problém so správaním psíka, pokojne mi zavolajte. Rada pomôžem.