Ak ste sa práve stali čerstvým majiteľom šteniatka alebo máte doma drzého tínedžera či ste si psíka adoptovali a už zisťujete, že niečo nie je v poriadku, tak konáte správne, keď začnete hľadať na webe, čo by sa s tým dalo robiť.....

Uvažovať môžete tradične o výcviku psíka, ale existujú aj iné, pre psíka prirodzenejšie spôsoby vedenia a riadenia v rodine. Vraví sa tomu výchova v rodine, kedy nastavujete jeho správanie podľa vašich predstáv zhmotnených do pravidiel a ich dôsledného dodržiavania.

Je to spôsob, kedy nemusíte psíka učiť žiadne povely, on sa nemusí učiť „cudzí ľudský jazyk“ a vy nemusíte znášať riziká, ktoré hrozia pri používaní povelov doma.

Vytvoríte tak pre neho veľmi zrozumiteľné a jasné prostredie v jeho rodnom, prirodzenom jazyku – reči tela.

Má to jednu podmienku: reč tela musíte poznať a správne používať vy.

Reč tela používame aj my ľudia, no vývojom sme prešli na verbálnu, slovnú komunikáciu a reč tela používame zväčša podvedome.

Zvieratá však používajú reč tela na prvom mieste, neučia sa ju, oni sa s ňou rodia a vždy ju budú používať ako hlavný dorozumievací nástroj so svetom, teda aj s vami.

No a ak k tomu pridáme pre nás pohodlnú "nadstavbu" - naučíme ho ešte slovné povely (zdá sa nám to jednoduchšie, ale nemusí to byť tá kratšia cesta). Za priaznivých okolností, keď všetko spravíme správne a zrozumiteľne, fičia hafani v dvoch jazykoch. V reči tela, vo svojej materštine a v ľudskom ako druhom naučenom jazyku.

V materinskom jazyku s nimi môžete komunikovať stále (ak mu teda rozumiete), v naučenom ľudskom len vtedy, ak psík nie je rozrušený, ak je jeho mozog v kľude a sústredený.

Ak bude psík príliš natešený, nedočkavý, nesústredený, vydesený či inak vystresovaný, ľudské povely fungovať nebudú, aj keď ich určite to naše zlato pozná .... ale to určite aj sami dávno viete. Len neviete, prečo.

Vysvetľujem ľuďom ako rozumieť reči tela, rozpoznávať ju, dešifrovať jej jednoznačné významy a používať ju, aby naše želania voči chlpáčom boli rovnako jednoznačné a psík vedel, čo od neho chceme, aj keď to nevyslovíme ústami. Život je potom pre neho ľahší a žiť s ním je aj pre nás radosťou.

Doviedli ma k tomu pred mnohými rokmi nielen pokrokovejšie zahraničné odborné zdroje, ale hlavne na ich základe dlhoročné pozorovania ich správania sa a komunikácie vo svorke doma i v cudzom prostredí s inými známymi či neznámymi psíkmi a samozrejme práca so stovkami klientskych psíkov.

Reč tela je pre psíka kľúčová, je to základ jeho komunikácie. Všetko ostatné, čo ho naučíme, je veľmi dobrá nadstavba.

Ak ste výcvik už niekde absolvovali a nie všetko funguje tak, ako má,

nestrácajte trpezlivosť, dá sa to riešiť. Chyba nebude v psíkovi – zamyslieť sa treba nad sebou: nad svojím správaním, spôsobom komunikácie so psíkom, či skrátka nie je chyba "vo vysielači".

Netrpezlivosť, rozladenosť, absencia dôvery, rešpektu alebo žiaden vzťah ku psíkovi, používanie nesprávnych (pozitívnomotivačných či nátlakových) techník pri cvičení a nezrozumiteľnej reči tela, to všetko môže spôsobiť chyby alebo nevhodné reakcie psíka na vaše želania, aj keď psík výcvk absolvoval na výbornú a "až doteraz to celkom fungovalo“.

Podstata bezchybného a spokojného súžitia psíka s jeho rodinou nie je len v tom, že psík potrebuje výcvik a po jeho absolvovaní sa už nikdy nepomýli a odčíta vám z očí každé vaše želanie.

Tak, ako svoje dieťa nedáte na jednorazovú „výchovu“ odborníkovi a viac sa o jeho správanie nezaujímate, ani psíkovi nestačí jeden externý výcvik – vychovávate ho neustále každou sekundou svojho bytia – vnútorného prežívania a vonkajšej reči tela, aj správnym používaním slovných naučených pokynov. Skrátka, je to na celý život.

Výborné je, ak viete, ako na to.

Ak si v tom nie ste celkom istý, vynaložíte množstvo energie a výsledky sa nedostavia. Aby sa vám to nestalo, preštudujte si pre istotu tento jednoduchý "vodičák na psíka“:

• Od momentu príchodu psíka do vašej rodiny sa stávate autoritou svojej ľudskej a psej komunity (prečo a ako sa stať autoritou nájdete v časti „Pes v rodine“).
• Psík potrebuje autoritu, túto úlohu musíte zvládnuť. Ani auto sa nebude pohybovať bez šoféra!
• Psík potrebuje stabilnú pozíciu v hierarchii rodiny: vždy je až na poslednom mieste za všetkými ľudskými členmi, vrátane detí.
• Pozícia psíka sa upevňuje každým okamihom vášho spoločného života. To, že jasne preberáte zodpovednosť v situáciách, mu prináša istotu, vyrovnanosť a takú potrebnú odovzdanosť v každej situácii.

Zodpovednosť preberáme napríklad takto, aby to bolo pre neho zrozumiteľné: 

• z dverí / do dverí vám prenechá prednosť, vy zodpovedáte za bezpečnosť za nimi
• psíka kŕmite v kľude a bez "povelovej šikany", položíte mu misku na zem, keď pokojne čaká a odchádzate
• psík nie je nikdy počas vášho stolovania pri vás a nežobre, ani na vás nezíza
• psíkovi viete kedykoľvek vziať jeho jedlo alebo kosť, bez jeho protestu, ale nerobíte to zbytočne
• nechajte deti, nech psíka kŕmia pod vaším dozorom, upevnia si s ním vzťah (pod vaším vedením to zvládne aj trojročné dieťa)
• psík má na oddych svoje stabilné, ničím nerušené miesto, pri problematickom správaní vždy nižšie, ako je vaše alebo vašich detí (vy na gauči, on na koberci), ak je kryté zvrchu, je to výhoda, úkryt ako v prírode
• hru s ním riadite vy – začínate ju, aj ju končíte, nepodporujete vysokú mieru rozrušenia, pokoj a podriadenosť je priorita v každej svorke aj v prírode. Trochu jašenia je bonus za odmenu, nie základ.
• hru s deťmi a psíkom vždy sledujete
• pri príchode návštevy psík čaká, privíta sa až po vás
• na ľudí psík neskáče, ani od radosti nie
• pri odchode na vychádzku musíte zvýšené vzrušenie utlmiť svojím pokojom a obojok zakladáte len pokojnému psíkovi
• vyžadujte pokoj a podriadenosť v dôležitých momentoch každý deň, veľmi mu tým pomôžete. Aj v prírode to tak je.

• Zabezpečte psíkovi stabilný režim počas dňa, pomáha to najmä menej sebavedomým psíkom (v určitý čas dňa jedlo, hra, oddych bez žobrania o výchádzku či hru, vychádzky každý deň a socializácia s ľuďmi, rôznymi zvieratami a inými psíkmi).
• Aktivity na vychádzke tiež riadite vy: určujete smer vychádzky, zastavovanie, vítanie sa s inými psíkmi, učíte ho pod vašou ochranou vydržať pohľady (a možno aj) dotyky cudzích detí, privykáte ho neznámym zvukom a ruchu mesta, nedovolíte mu bezdôvodne štekať na ľudí alebo zvieratá.
• Na vychádzke vás psík NIKDY neťahá za sebou. Nič nemôže byť zaujímavšie, ako vy. So psíkom na vodítku nebojujete, pomocou voľne uchopeného vodítka mu určujete jeho správanie
• Ak máte príliš živého a vzrušivého až nedočkavého psíka, vzrušenie a prílišnú aktivitu utlmujte vždy len pokojom a rečou tela. Akákoľvek nevyrovnaná reakcia z vašej strany, ale aj prílišné chválenie a mlskovanie živosť psíka neutlmí, ale mu skôr uškodí.
• Povely používajte v situáciách, kedy ich psí mozog dokáže zvládnuť (je pokojný a koncentrovaný) a vy kontrolovať a opraviť. Nech sú vždy rovnaké, ústne alebo gestá, vyjadrujte ich vždy pokojne, no rozhodne. Akákoľvek neistota v nich sa vám vráti v podobe ich neuposlúchnutia.
• Nikdy nezabudnite, že vodítko je ako „telefónny kábel“ – pomocou vodítka psíkovi odovzdávate informáciu o vašom vnútornom nastavení, o nastavení "horného riadiaceho poschodia". Ak psík zistí, že ste neistý, nervózny alebo voči nemu netrpezlivý, či nahnevaný z celého dňa, vôbec vás nebude rešpektovať, nie ste hodný šéfovskej stoličky a z vychádzky sa stane peklo!
• Ak dokážete zachovať v každej situácii pokoj, rozvahu, rozhodnosť, vaše telo komunikuje zrozumiteľne, budete dôsledný pri požiadavkách naň, spravodlivý a láskavý, psík vás bude rešpektovať a nasledovať bez výhrady. Budete preňho autoritou.

Ak by ste chceli vedieť viac a detailnejšie, pokojne sa ozvite, rada pomôžem.