Skákanie na ľudí aj iných psíkov

Ak by ste sa spýtali ľudí, psíčkarov aj nepsíčkarov, čo podľa nich znamená, keď pes skáče po ľuďoch či iných psíkoch, dozvedeli by ste sa, že ide o radosť, vzrušenie z pohybu, nevybitá energia, neistota ...

Takže interpretácie sú rôzne.

Skúsený a vnímavý pozorovateľ psej komunity a ich vzájomnej komunikácie v reči tela, s ktorou sa zvieratá rodia a komunikujú ňou po celý svoj život, by vám ponúkol iné vysvetlenie:

skákanie na ľudí alebo iné psy je svojvoľné jednostranné narušenie osobného priestoru iného jedinca, z najrôznejších dôvodov

A ako také ho teda môžeme označiť za dominantné chovanie, voči ktorému sa každý vyrovnaný pes ohradí. Alebo slabší jedinec sa podriadi.

Ak je skákanie obojstranné, ide o hru a treba len usmerňovať intenzitu dominancie.

Ak je jednostranné voči dieťaťu či človeku v princípe, nikdy nejde o hru a treba to zastaviť.

Ibaže človek si to interpretuje tak, ako píšem v úvode a teda sa ani nemôže a nevie správne a zrozumiteľne ohradiť.

A už vzniká komunikačné nedorozumenie medzi človekom a jeho psíkom.

Aby sme tomu správne rozumeli – dominantná aj submisívna životná stratégia sú v poriadku. Každý člen komunity, ľudskej i zvieracej, musí ovládať a používať obidve. Podľa okolností ...

Učia sa to šteniatka vo svojom vrhu s mamou, súrodencami i ostatnými členmi zvieracej komunity.

Tak, ako sa to učí aj dieťa v škôlke či na ihrisku.

Deti sú usmerňované dospelými, psíky nami majiteľmi alebo staršími psíkmi v domácnosti aj vonku.

Výchovu si nepleťme s výcvikom.

Je to opäť ako u ľudí, detí – škola poskytuje vzdelanie, jadro výchovy zostáva na rodine a rodičoch.

Takisto môžete naučiť psíka milión rôznych kúskov alebo povelov, ale ak ho nevediete v rodine k rešpektujúcemu správaniu k ostatným, nebude s ním život príjemný a ani on nebude mať kamarátov – každý bude od neho bočiť. A asi aj od vás ...

Ak chceme dosiahnuť krátkodobé konkrétne chovanie u psíka, použijeme povel (výcvik)

Ale ak musíme zmeniť principiálne jeho chovanie, použije sa jemu zrozumiteľný, vrodený komunikačný systém – reč tela (výchova).

A dosiahneme nami želané správanie, navždy.

Takže ako na to:

Skákanie na ľudí je principiálne neprijateľné, takže treba použiť vrodený systém, reč tela.

Tá pozostáva z vnútornej sily, ktorú u nás psíky zachytávajú čuchovou detekciou látok vylúčených do krvi v danej situácii, a pohybmi / nepohybmi tela s jasnou výpovednou hodnotou.

V prvom rade by ste u jedinca s vnútornou prevahou uvideli zamrznutie v pohybe, na pár sekúnd.

Význam: spomaľ, upokoj sa, nepáči sa mi to. Pokoj vyžadujú pokojom.

Tento nástroj vedia použiť všetky psíky, od šteniatka až po seniora. A aj my ľudia...

I keď treba povedať, že je to nástroj veľmi pokojný a skôr ho používajú psychicky vyspelejšie a vnútorne vyrovnanejšie jedince alebo jedince zvyknuté na vzájomný kontakt medzi sebou.

Ak nepomohol prvý signál, pristupujú k spätnej dominancii: vrátim, čo som dostal.

V praxi to vyzerá takto:

Na pár sekúnd som zamrzla, nepomohlo to, psík skáče ďalej.

Takže vraciam dominanciu - pokojným pol krokom vykročím proti nemu (hrozím narušením jeho osobného priestoru, aj keď sa ho nedotknem).

Hlava vztýčená, nepozerám na neho a nerozprávam.

Ak pes skáče ďalej a z rôznych strán, aby sa uhol môjmu kroku voči nemu, robím malé kroky a úkroky vždy do toho smeru, z ktorého vyskočil. Tvárou, bokom, chrbtom, ako treba.

Psík sa zvyčajne zarazí a sleduje ma (lebo toto je jeho reč, tomu rozumie).

Po 2-3 mojich vykročeniach ako reakcii na jeho výskok, bez pohľadu a slova, v totálnom vnútornom pokoji, s tým prestane a ustúpi z môjho priestoru.

Zistí, že rozumiem, čo mi robí a neakceptujem to. Viem to v pokoji a účinne zastaviť.

A nielenže ho zastavím, ale mu začnem vštepovať pokoj a podriadené správanie namiesto nadšenia, rozrušenia, drzosti a dominancie voči mne aj iným.

Ak si to vyjasníte medzi sebou, bude to fungovať i pri vašej návšteve či vonku.

Pokiaľ ho teda návšteva nebude v rozrušení podporovať pohľadmi, pozornosťou a vnútorným stavom „na príjme“: to nevadí, veď sa teší ...

Buď to zastavíte vy alebo, ak sa to návšteva chce naučiť, budete jej dávať pokyny.

Ak to musíte spraviť za návštevu vy, čo by ste aj mali, ona to nie je povinná vedieť, nech sa drží vašich pokynov o nekontaktovaní, kým rozrušenie nezastavíte a psík si návštevu slušne zo zeme nepreňuchá.

Časom vám bude stačiť aj slovné upozornenie, alebo aj žiadne, pretože váš psík bude mať veľmi jasnú predstavu o tom, čo si môže a čo si nemôže dovoliť voči vám a ľuďom vo vašom okruhu.

Bude vás inštinktívne rešpektovať ako autoritu.

Rešpekt voči psychicky silnejšiemu v komunite je vrodený inštinkt svorkového zvieraťa. A pes je svorkovým zvieraťom.

Podriadenosť voči autorite sa nebuduje výcvikom, ale schopnosťou človeka stať sa autoritou, byť autoritou, rozumieť, čo je autorita ...

Ak by vám niečo z uvedeného nefungovalo alebo je niečo z toho pre vás nezrozumiteľné, pokojne zavolajte.