Ľudské omyly vo vzťahu človeka a psa

Náhodou som nedávno na vychádzke započula útržok z rozhovoru dvoch dám: „ ...už vieš, aké darčeky kúpiš deťom na Vianoce? Ani nie, ale malá by veľmi chcela psa ...“.

Keďže sa často stretávam s ľuďmi, ktorým vzťah s ich psíkom z najrôznejších dôvodov nefunguje, nemohla som nehodiť „na papier“ zopár dôležitých vecí. V dostupnej literatúre ich nenájdete, pretože tá sa poväčšine zaoberá len výcvikom psa.

A ten zase nerieši vzťahové problémy. Pretože pes nie je bežné zviera, je to zvierací člen našej ľudskej rodiny, a preto musíme zohľadniť všetky špecifické veci, ktoré nám môžu náš vzájomný vzťah ovplyvňovať.

Tu je zopár najvypuklejších:

Ľudská a zvieracia komunikácia nie sú identické – pes nie je človek, je to zviera

Je tam zopár dôležitých rozdielov, ktoré si my ako ľudia neuvedomujeme - poradie v používaní zmyslov, odlišnosť vo vnímaní dotykov, pozícia tela a hlavy, očný kontakt, vnútorné prežívanie človeka, nesúlad reči tela s ústnymi povelmi...

Vysvetľujem ľuďom, čo všetko môže nevedomky spôsobovať naše telo a ako obratom dosiahneme úplne iné reakcie nášho psíka, keď začneme robiť veci správne ... slová v súlade s telom, s jeho vonkajšími pohybmi aj vnútorným nastavením.

Pes nie je automat na gombík ani kópia toho predošlého

Je síce dôležité, aké plemeno si vyberiete, no ešte dôležitejší je konkrétny jedinec. Jeho genetický balíček, čiže povaha, s ktorou musíte pracovať a správne ju viesť.

Nikdy ho neporovnávajte s tým predchádzajúcim alebo susedovým a od šteniatka nečakajte správanie dospelého psa.

Takisto zopár naučených povelov neznamená schopnosť viesť a vychovávať psa.

Niečo za niečo – nič nie je v prírode zadarmo, ide o vlastníctvo zdrojov a udržanie ich vlastníctva

Zvieratá tento zákon poznajú a pes je zviera. Takže sa nebojte, ak mu budete výhody zo spolužitia s vami dávkovať podľa zásluh a že vás za to nebude mať rád.

Bude to pre psíka prirodzené, bude vám dôverovať a rešpektovať vás.

 

Benevolencia, rozmaznávanie, veľa slobody a pozornosti zadarmo zviera žijúce s človekom uvádzajú do neistoty a pocitu ohrozenia

Pretože príroda funguje podľa svojich zákonov a pes zostal zvieraťom, aj keď nám ľuďom to pripadá inak a chceme, aby to bolo inak.

Pravidlá a režim sú zdrojom istoty

Chaos, neustála zmena a neustále prispôsobovanie sa novému je namáhavé a väčšina živých stvorení sa v tom necíti dobre. Ani ľudia ani zvieratá. Zabehaný rytmus dňa či života upokojuje, vytvára pocit istoty, pretože život sa stáva predvídateľným. Pre psíka i celú rodinu.

Ľudská láska nie je pre zviera taká dôležitá ako pocit bezpečia s ním, jedlo nie je pre mnohé zvieratá tak dôležité ako pocit bezpečia

Zvieratá, psy nemajú komplikovanú nervovú sústavu človeka, ich vnímanie života je oveľa jednoduchšie – byť súčasťou spoľahlivého zoskupenia (svorkové zvieratá), kde to niekto riadi, aby sa ľahšie ulovila potrava a nikto neprišiel o život, najesť sa a reprodukovať sa. To sú zákony prírody.

Ľudské emócie prichádzajú na rad, až keď sú zabezpečené základné potreby.

Láska je ľudská potreba v ľudskej podobe. Tá zvieracia má podobu rešpektu voči silnejšiemu a dôvery v neho.

Emócie sú ľuďom prirodzené a často príjemné – no nepredstavujú pokoj, rovnováhu ani harmóniu

Vaše emócie sú pre psa ľahko identifikovateľné, má na to detekčný orgán, žiadny šiesty zmysel.

Či už sú pozitívne alebo negatívne, nie sú pokojom a vnútornou rovnováhou. A čo nie je pokoj, teda vnútorná sila, je slabosťou.

A podľa toho bude pes v každej sekunde vášho spoločného bytia na vás reagovať: rešpektovať vás ako autoritu alebo ovládať ako personál.

Záleží len na jeho genetickej výbave, ako veľmi to využije a ako veľmi to bude pre vás ťažké.

Zvieratá žijú prítomnosťou, z minulosti si nesú len dôležité skúsenosti, budúcnosťou sa nezaoberajú

Netrápte sa nad tým, čo sa vám nepodarilo. Len sa z toho poučte a nabudúce to urobte správne. Pes si na to rád počká, nebude vás stresovať výčitkami.

Len to medzitým využije pre seba a svoje záujmy.

Človek je tvor sociálny, žijúci v spoločných formáciách – pes je svorkové zviera, žijúce v spoločných formáciách.

Spoločná formácia sa riadi pravidlami a hierarchiou

Ak nevlastníte zdroj zvaný autorita v danej hierarchii, nemáte výhody z toho plynúce – plný rešpekt a ochotu nasledovať vás.

Pozíciu vám nezabezpečí vizitka, ale vaša vnútorná sila. V každej sekunde prítomného bytia.

Pravidlá a hierarchiu určuje človek, nie pes

Nebojte sa nastaviť pravidlá, ste človek. Ak sa vám nechce, neplníte si svoju povinnosť voči závislému od vás, čiže psíkovi v rodine.

Ak však skĺznete až do šikany, nezabudnite, že povinnosťou férového šéfa je aj rešpektovať potreby podriadených (právo na pokoj, odpočinok, relax, telesný priestor, férové zaobchádzanie, nielen jedlo a fyzický pohyb).

Vybehať neznamená unaviť

Pes je zviera a teda fyzicky dimenzované na 24-hodinový pohyb za potravou či prieskumom terénu. Fyzicky ho neunavíte. Fyzický pohyb je preň prirodzenosť.

Unavujte psychicky a rozdávajte slobodný pohyb a ňuchanie za odmenu ako najvoňavejšiu mlsku.

Neplytvajte ním v domnení, že unavujete. 

Pes nie je tvrdohlavý, žiarlivý a nerobí natruc - nie je človek

Aj keď to tak vyzerá, nie je to možné. Je to totiž vedomé konanie. A keďže mu na to chýba práve tá časť nervovej sústavy, ktorá je u človeka zodpovedná za jeho vedomé konanie, nemôže ani váš psík vedome konať.

 

Tvrdohlavosť je len vytrvalosť, na ktorú sú, mimochodom, šľachtené všetky pracovné plemená.

Žiarlivosť je len snaha upevniť si ohrozenú pozíciu alebo získať vyššiu, ak na to správanie človeka dá podnet.

Natruc je len inštinktívne chovanie využiť každú ponúknutú príležitosť nedôsledným správaním človeka.

Prirodzený výber v prírode je nastavený na prežitie tých najsilnejších – čiže najvytrvalejších a najschopnejších využiť všetko, čo sa ponúka ...

Pes nepozná predstavy človeka o správnom správaní, ak mu človek zrozumiteľne nenastaví život na čiernobiely systém – niečo môže vždy a iné zase nikdy

Ak môže hrýzť starú topánku, bude aj nové drahé lodičky, ak ich nájde.

Ak môže v byte cikať (na plienku), bude tam cikať (aj inde)

Ak má čokoľvek k dispozícii, vezme si to, pokiaľ to človek neoznačí za svoje (nie slovom, vlastníctvo navždy sa označuje rečou tela)

Ak niekam nemôže vojsť, nesmie tam vojsť nikdy

Ak sa môže naťahovať s človekom o hračku, tak nebude odovzdávať ani inú korisť vonku (zdochlinu, odpadky, iné zvieracie výkaly) a bude „diskutovať“ aj o iných veciach atď.

Pes nemá riešiť veci za človeka:

lenivosť ísť von, osamelosť, slabosť, psychickú labilitu, absenciu potomstva, výchovu detí, nie je živou hračkou pre deti i dospelých ...

Pes je od človeka závislé stvorenie, ktoré potrebuje bezpečie a istoty svorky, starostlivosť a neustále rozhodovanie za neho – len vtedy môže plniť najťažšiu úlohu: byť spoľahlivým priateľom človeka.

Ak to nedostane, máte problém ...

Kastrácia nemá vplyv na zmenu povahy jedinca, nenahrádza výchovu a sama osebe nerieši jeho neposlušnosť

Znižuje hladinu pohlavných hormónov v organizme, takže intenzita presadzovania záujmov vykastrovaného psa je výrazne slabšia - ľahšie sa s ním pracuje a riadi jeho chovanie

Je preukázané, že zákrok vykonaný do prvého roka samca či pred prvým háraním sučky neovplyvňuje fyzické a psychické dozretie organizmu. Navyše u sučky výrazne znižuje riziko rakoviny v tejto oblasti.

Sučka nemusí mať šteniatka, aby bola plnohodnotným jedincom a spoľahlivým rodinným spoločníkom

Materské povinnosti po dobu odchovania šteniatok len zaktivizujú jej ochranný inštinkt, býva ostrejšia, no po odchode vrhu sa obnoví jej pôvodné správanie podľa vrodenej povahy a riadenia človekom.

I bez odchovania vrhu sa bude správať podľa svojej povahy a riadenia človekom.

Psíka nemôže mať hocikto

Aj keď majú ľudia finančné, časové, priestorové a energetické možnosti, nemusia mať duchovný potenciál prirodzenej autority:

vnútornú silu, pokoj, trpezlivosť, dôslednosť, vytrvalosť, zrozumiteľnosť v konaní

Učím ľudí pochopiť zvieraciu podstatu ich psíka, zrozumiteľne s ním komunikovať nielen slovne, ľudsky, ale hlavne v jeho rodnom jazyku. Vo vrodenej reči tela.

Tie dôležité osobnostné vklady sú individuálnou záležitosťou každého človeka.

Dobrou správou je, že všetkému sa dá naučiť, ak chcete. Nemusíte sa narodiť ako Victoria Stilwell, Cesar Millan či Jose Arc.

 

Mnohým ľuďom sa prevrátil život naruby, k lepšiemu, samozrejme, keď pochopili príčiny problémového správania ich psíka a spôsob jeho inštinktívneho fungovania.

Nie zbytočne C.M. vraví, že „ ... máte takého psa, akého potrebujete, nie takého, akého by ste chceli ...“

Ak si neviete rady, ako z toho psíka, čo ste dostali, vytvoriť psíka, akého ste si želali, ozvite sa, rada vám pomôžem.

A ak psíka len plánujete, dobre zvážte svoje dôvody, prečo ho vy či vaše deti chcú, aj na základe tu prečítaného ...

Čítajte, študujte túto stránku -  je celá pre vás a zdarma.

 

Tip:        Ak ste vydržali čítať až do konca, určite si prečítajte aj článok „Najväčší komunikačný omyl vo vzťahu človeka a psa“.