Ničenie vecí

Ničenie, trhanie a iná deštrukčná činnosť akéhokoľvek druhu v byte či na záhrade, nutkavé neprestávajúce lízanie hlavne labiek až sebapoškodzovanie signalizuje vnútorný stres. A jeho ventilovanie. Nie nudu.

 Ak ide o šteniatko alebo tínedžera vo vývoji, je to viac pochopiteľné vzhľadom na záťaž jeho organizmu psychickým a fyziologickým vývojom a novými okolnosťami v jeho živote.

 Ak ide o dospelého jedinca, už to signalizuje chybne nastavený vzťah človek – pes a z toho plynúci vnútorný stres u psíka.

 

Rady nájdené na nete či sociálkach s videami by hovorili asi toto:

 „ dôrazne mu to zakážte, fuj, nesmieš“

alebo

 „ ...váš pes sa nudí, nie je vybehaný, postarajte sa o dostatok aktivít počas dňa, fyzických aj mentálnych, učte ho disciplíne, choďte na cvičák ...

Mnohým to mohlo pomôcť v štádiu šteniatka a tínedžera, ak sú intuitívnou autoritou s asertívnou povahou a nerobili triviálne chyby. Väčšina ľudí však taká nie je ...

Takže to mohlo pretrvať až do dospelosti, alebo sa to v dospelosti vrátilo.

Ak sa to začalo diať v dospelosti, tak touto cestou to už vôbec nevyriešite.

 

Zákazové povely s fyzickým preťažením bez hľadania a pochopenia príčiny psychickú pohodu u psíka nevytvoria.

 

Život s človekom môže byť pre zviera veľmi stresujúci, ak človek problematike nerozumie alebo nechce rozumieť.

A zviera zvané pes je znevýhodnené tým, že si ho človek vďaka jeho schopnosti učenia sa poľudšťuje, jeho správanie interpretuje ľudsky, na inštinkty zvieraťa zabúda a nerozlišuje príčiny a dôsledky.

 

Deštrukčné až sebapoškodzujúce správanie vrátane vypadávania srsti je dôsledok psychického stresu.

Stres je zase dôsledkom nesprávneho vedenia psíka v rodine, teda nefunkčného vzťahu so psíkom.

 

A našli sme príčinu: treba zrevidovať charakter a kvalitu vzťahu medzi človekom a jeho psíkom.

 

Človek a jeho psík tvoria  komunitný útvar (ako zvieratá svorku, stádo, kŕdeľ). Navzájom sa ovplyvňujú.

Každá komunita funguje na pravidlách a hierarchii (aj tá naša ľudská).

Ak v nej vládne chaos, pretože nemá vedenie, ktoré by nastavilo pravidlá a viedlo, neplní svoju funkciu:

 bezpečie pre všetkých členov

 rozdelenie úloh podľa schopností

 zabezpečenie potravy a 

 reprodukcie

 

Nefunkčné zoskupenie sa rozpadá.

Aj u ľudí - nefunkčná rodina sa rozpadne, nefunkčná firma zanikne.

 

Takže, ak chceme riešiť ničenie vecí alebo nutkavé deštrukčné správanie, musíme ísť ku koreňu problému, na začiatok:

 opraviť / správne nastaviť vzťah so psíkom

 porozumieť podstate jeho zvieracieho života

 brať do úvahy jeho inštinkty

 a vrodený komunikačný nástroj reč tela

 naučiť sa dešifrovať a používať reč tela (nenechať sa v nej ovládnuť)

 rečou tela si nárokovať zdroje (priestor, osobný priestor, potravu, predmety)

 určiť pravidlá a rozdeľovať benefity a výhody

 

A zrazu sa stal život s nami pre psíka predvídateľný, má štruktúru a systém:

povinnosti aj výhody.

Povinnosti unavujú (aj nás ľudí, to, čo musíme, je náročným výdajom energie) a benefity uvoľňujú a regenerujú (to, čo môžeme a chceme energiu dobíja).

 

Rovnováha medzi výdajom a príjmom energie rovná sa zníženie nadmerného stresu (aj u ľudí).

 

A keďže my sme ľudia a máme vyššiu nervovú sústavu, vieme vedome taktizovať a uľahčovať si náročnú výchovu a vedenie psíka životom s nami, tak si to uľahčime:

Keď boli naše babuľky veľmi mladé, nemali sme v ich dosahu napríklad žiadne kvetináče, prestieranie, dekoračné predmety, či voľne položené jedlo.

Boli len v určenom priestore domu, kde nemohli nič zničiť či si ublížiť.

Čas bez nás v kľude prespali. Čas s nami sme prežívali spoločnými aktivitami či oddychom.

Naše pravidlá museli dodržiavať, ale ku každej sme pristupovali podľa jej jedinečnej povahy.

Dôsledné dodržiavanie pravidiel im uberalo energiu, prirodzenými aktivitami sa reštartovali, regenerovali a zabávali.

 

Keď dospeli, vytvorilo im to zabehaný režim a rytmus života až do konca ich dní ...

Bez počiatočných obmedzujúcich opatrení.

 

Pamätajte na to, že je to veľmi podobné ako u ľudí - so škôlkárom musíte komunikovať inak ako s tínedžerom. A u dospeláka treba hľadať, kde nastala chyba v minulosti.

Beriete do úvahy ich povahu aj potreby v danom období.

U všetkých však musíte byť veľmi trpezlivý a zrozumiteľný.

Ani jedného nesmiete sklamať – nesklamte svojho psíka tým, že nebudete hľadať príčinu jeho chovania.

 

Ak potrebujete poradiť detailnejšie, zavolajte, rada pomôžem.