Ľudská a zvieracia komunikácia nie sú identické. Nie sú založené na rovnakom používaní zmyslov. Čiže akoby sme rozprávali každý svojím jazykom, nie jedným spoločným. 

Človek získava najviac informácií zrakom a sluchom, nevie tak dobre používať nos, na komunikáciu používa hlas. Neverbálna komunikácia (reč tela) akoby u neho zapadla prachom.

Pes získava informácie prednostne čuchom a sluchom, na dorozumievanie používa hlavne telo. S očami i celým telom narába opatrne a striktne účelovo, každá jeho pozícia v sebe nesie význam, informáciu pre okolie, iných psov i ľudí.

Psy prijmú presne tú informáciu, ktorú si navzájom vyšlú. Človek si psím telom vyslanú informáciu preloží podľa seba, podfarbí emóciami a spôsobí reťazovú reakciu nedorozumení, ktoré často vyústia až do úplne neprijateľného správania alebo stresovej záťaže nášho miláčika.

A tu sú dva výrazné príklady, aby sme len neteoretizovali:

• Telesný dotyk
  Ak by ste sledovali svorku psov počas ich trávenia dňa, zistili by ste, že dotyky nesú v sebe konkrétne posolstvá (mama ošetruje šteniatka, šteniatka si hrou trénujú podriadené a dominantné pózy, dospeláci dominujú a podriaďujú dorast a slabších, párenie). No ak si nič nechcú „povedať“, hierarchické pozície sú jasné, vládne poriadok a oni oddychujú, vôbec sa nedotýkajú a nepozerajú na seba. 

• Používanie zraku
  Priamy pohľad do očí bežný pre vzájomne komunikujúcich ľudí je pre psíka oslovením, obťažovaním, provokáciou až vyvolaním konfliktu. Bude naň reagovať spôsobom, ktorý sa vám nemusí páčiť.

Periférny pohľad na získavanie a odovzdávanie informácií o sebe používaný u psov je pre nás ľudí divný a ignorujeme jeho význam a posolstvá. Následne sa zlostíme, že si s tým naším loptošom nejako nerozumieme a on nerobí to, čo my chceme.

No a čo robí človek?

So psom komunikuje po svojom, neustále sa na neho díva, oslovuje pohľadom, dotýka sa ho, hladká tam, kde sa dominuje (temeno hlavy, krk až po kohútik), keď dominovať nemá. A keď dotykom dominovať má, nerobí to a označí sa tým za podriadenú pozíciu...

Nevie či nechce chápať jeho zvieracie spôsoby dorozumievania?

Ale rozčuľuje sa, keď pes nechápe jeho želania a predstavy o ideálne sa správajúcom psíkovi. Túto vetu počúvam často: „Dobre vie, že TO nemá robiť a robí to natruc!“

Pes nemá tak dimenzovaný mozog ako človek, nevie, prečo sa človek správa tak, ako sa správa. Nikdy to nebude zisťovať, len sa podľa toho zariadi. Podľa svojej povahy to buď vydrží, alebo vnútorný stres vytvorený nezrozumiteľnou komunikáciou človeka ventiluje ...

Človek však má svoj mozog na to, aby spoznal a porozumel správaniu psa, jeho príčinám a dôsledkom. Správanie psíka je len dôsledkom, reakciou na správanie sa človeka.

Na osobných stretnutiach si ukazujeme okamžité reakcie psíka na naše chovanie voči nemu i ako korekciou človeka odstrániť v správaní psíka veci, ktoré sa nám ľuďom nepáčia a netušíme, s čím všetkým súvisia.

Ak chcete aj vy lepšie rozumieť svojmu miláčikovi, dohodnite si osobné stretnutie. Prídem k vám a rada vám s tým pomôžem.

Tip 1: Ak váš psík vykazuje veľa upokojujúcich signálov voči vám, alebo naopak, skáče na vás a hryzie, skontrolujte svoje správanie voči nemu v súvislosti s pohľadmi a dotykmi.

Tip 2: Ak ste prečítali tento článok, rozhodne si prečítajte aj tento.