August 2015

Po viac ako 5 rokoch existencie tejto stránky a mojej každodennej profesionálnej práce so psíkmi a ich majiteľmi som mala akúsi potrebu bilancovať. Každé stretnutie, každý majiteľ a jeho psík bol pre mňa ďalšou a ďalšou skúsenosťou. Za ten čas mi ich prešli rukami stovky ...

Stránku neustále dopĺňam o nové skúsenosti, ktoré môžu byť užitočné a inšpirujúce aj pre vás.

Popri stránke funguje i profil na facebooku s fotkami a videami zo stretnutí s mojimi „pacientmi“ (a nemyslím tým psíkov).

Videá na fb nie sú návodom, pretože svojím rozsahom nemôžu kopírovať celý príbeh a celý problém, ale určite sú pre mnohých inšpiráciou pri riešení svojho problému alebo popudom kontaktovať ma a vyriešiť vlastný problém.

Pretože každý problém je špecifický z jednoduchého dôvodu:

každý psík a každý človek je jedinečný, ich vzájomná interakcia je nekopírovateľná a aj riešenie musí byť originálne v detailoch, aj keď za použitia všeobecne platných princípov.

Čo ma však za ten čas najviac potešilo, je, že sa objavujú aj ďalšie stránky a jednotlivci, ktorí sa zameriavajú na pomoc pri výchove psíkov, rozlišujú medzi výchovou a výcvikom psíka a robia tak neoceniteľnú službu osvete o novom „zamestnaní“ dnešných psíkov – už to nie sú len služobné a poľovné psy, ktoré musia reagovať v sekunde.

Sú to spoločníci, členovia rodín vo zvieracej podobe a aby dokázali túto náročnú úlohu splniť, aj práca a vzťah s nimi musí byť zákonite iný ako doteraz.

Ich reakcie nemusia prísť v sekunde, ale ich správanie musí byť prijateľné pre všetkých v rodine, spoľahlivé a konzistentné dlhodobo, nielen tu a teraz.

Musia vedieť riešiť rôzne životné situácie, vyhodnocovať a správne sa rozhodnúť, nie mechanicky plniť povely, ktoré sme ich nadrilovali.

Nie je to ich rozhodnutie byť spoločníkmi. Do tejto roly sme ich obsadili my ľudia, a preto je našou povinnosťou viesť ich k novému chovaniu a novým schopnostiam. Aby vedeli s nami žiť v byte, dome a robili nám radosť pri spoločných aktivitách vonku.

Ich mozog má dostačujúci potenciál na zvládnutie novej úlohy.

Príčina, kde to často viazne, je v nás ľuďoch – nevieme sa s nimi dorozumieť, vymysleli sme pre nich ľudský systém povelov a divíme sa, keď veci nejdú podľa našich predstáv.

Ich komunikačným nástrojom je však reč tela, tej rozumejú, s tou schopnosťou sa narodili a používajú ju po celý život. Nepotrebujú sa učiť nový jazyk.

Musíme sa ho naučiť my (aj náš mozog je dostatočne dimenzovaný na zvládnutie tohto jazyka), ponúknuť im ho v ťažkých situáciách, keď nezvládajú povely a oni nám porozumejú. 

Odkedy používam a učím ľudí používať reč tela v kombinácii s povelmi, neprestávam sa diviť jednoduchosti mnohých problémov.

A spolu so mnou i majitelia psíkov.

Medzitým sme touto cestou a novým prístupom dostali na prijateľnú úroveň i život a správanie našej problematickej fenky Sil (nestabilné nervy, plachosť a strach zo zvukov, čítaj tu), ktorá stojí za mojím rozhodnutím pomáhať ľuďom a ich psíkom profesionálne.

Stal sa z nej priateľský, vnímavý pes. Je spoľahlivá a trpezlivá pri výchove ostatných psíkov a zvládla aj petardy aj búrky.

Nebola dokonalá, nebola vyrovnaná, bola neistá a v určitých situáciách potrebovala našu pomoc na ich zvládnutie.

Ale prežila pokojné roky - keď som toto písala, mala 11 rokov - a dôstojne s veľkou ochotou a šikovnosťou plnila svoju životnú úlohu ako ostatné „lepšie geneticky vybavené“ psíky.

Ak máte nejaký problém so správaním psíka a nenašli ste riešenie na tejto stránke, pokojne mi zavolajte. Rada pomôžem.