Aby vychádzka bola relaxom, nie trápením

Často sa ma ľudia pýtajú, ako odstrániť agresiu / reaktivitu ich psíka počas vychádzky.

Alebo čo robiť, keď ich psík vonku šteká na všetko, čo sa hýbe.

Nedokáže ísť popri nohe, okolie je z neho vydesené, a preto s ním nemôžu vôbec chodiť von.

Pre všetkých mám dobrú správu:

vo väčšine prípadov nejde o agresiu, ale len o značné rozrušenie, psychickú neistotu, nevyrovnanosť psíka, nedostatočnú socializáciu na vonkajšie okolie a nesprávne riadenie psíka doma. Náprava nie je zložitá.

Správanie je odbúrateľné dôslednou zmenou prístupu a správania majiteľa doma, následne vonku.

Ak máte so psíkom vybudovaný vzťah, máte jeho dôveru a rešpekt, pretože rozumiete reči tela a nenechali ste sa ovládnuť práve na tejto úrovni, polovicu problému máte vyriešenú.

Intenzita rozrušenia vonku závisí od temperamentu psíka a množstva skúseností vašich i vášho psíka s vonkajším prostredím – čím menej sa psík dostane von, tým je jeho rozrušenie intenzívnejšie a ovládateľnosť slabšia.

Ak ho necháte lietať tam, kde sa s nikým a ničím nestretne, aby ste vychádzku vôbec zvládli, nenaučí sa nič ani jeden z vás.

Čím viac s ním však budete zvládať situácie medzi ľuďmi, na rušnej ulici, na staniciach, pri detských ihriskách, tým skôr si na ne zvykne, nebudú preň také rozrušujúce a získa sebaistotu.

Samozrejme aj vy.

Pretože, aby ste mohli psíka privykať novým veciam, musí sa s vami cítiť v bezpečí.

Vy ste zdrojom bezpečia v akejkoľvek situácii sa spoločne nachádzate.

 

Dôležité momenty ešte pred vychádzkou, aby ste tým zdrojom bezpečia aj boli:

Dôležité je už zakladanie obojka a pripínanie vôdzky.

Kým psík pokojne nesedí, nehýbte sa.

Nepozerajte sa mu do očí, nehovorte na neho. Nenechajte sa vyvádzajúcim psíkom donútiť ku chvatu, lebo veď on musí. Len na vás tlačí.

Pokoj je ten tromf, ktorý máte.

Pokojným pasívnym vyčkávaním robíte zároveň veľmi dôležitú vec:

dovoľujete psíkovi robiť chyby a ukazujete mu, že ich musí sám napraviť. To je proces učenia sa z vlastných skúseností. Aplikuje sa aj u ľudí, detí či dospelých.

Kým sa neupokojí a nepodriadi nasadeniu obojku, nikam sa nejde.

Čas, za ktorý to psík pochopí, je priamo závislý od intenzity vášho pokoja.

Ak máte temperamentného až hyperaktívneho psíka, o to pokojnejší musíte byť vy.

Druhým krokom, kedy musí byť po vašom, je vykročenie zo dverí a brány.

Vy vpredu, psík pokojne za vami.

Zaručujete mu tým bezpečnosť vlastným telom, že ho pri vyrútení sa z brány nič nezrazí a zároveň mu posielate signál, že vychádzku riadite vy, nie on.

Všetko pokojne, dajte si na čas a bez slov a povelov.

Vaša nečinnosť psíka vyhodí z konceptu rozrušenia, musí hľadať riešenie, ako vás pohnúť z miesta.

To mu odčerpá energiu, upokojí sa a bude vnímavo čakať na vaše pokyny.

Neváhajte sa zastaviť vždy, keď sa vám jeho správanie nepáči. Ide o reč tela, tej váš psík rozumie, narodil sa s ňou. Zastavenie / zamrznutie je prejav nesúhlasu.

Ak rozrušenie aj tak narastá ...

Ak ste prvé dva kroky zvládli, ale aj tak je priebeh vychádzky v určitých momentoch nad vaše sily, nezúfajte, považujte tieto situácie len za príležitosti na zdokonaľovanie.

Je to proces, nie stláčanie diaľkového ovládača ...

Najčastejšie spúšťače rozrušenia:

štekajúce psy za bránami, pes na voľno a bez majiteľa, korčuliar, bicyklista alebo rútiaci sa pes oproti vám, blížiaca sa električka, neznámy predmet pred vami atď.

Prevencia je lepšia ako následné udržanie vyvádzajúceho alebo ustráchaného psa.

A keďže ide o mozog v rozrušenom stave, nemusia vám fungovať naučené povely.

Treba použiť reč tela.

Ak viete, kde všade váš psík nezvláda situáciu a poznáte znaky rozrušenia (napnuté telo, uši vzpriamené a smerom dopredu, vztýčená hlava, upretý zrak, chvenie napnutých svalov na stehnách), tak je to jednoduché - okamžite po ich zaznamenaní sa zľahka nalepíte na svojho psíka - drobným úkrokom k nemu, k labke, pod bruško.

Ide o narušenie osobného priestoru, čo psíky vnímajú veľmi citlivo.

Je to značne dominantné gesto, na ktoré pes inštinktívne reaguje.

Následne môžete použiť pokyn na pokračovanie alebo rovno pochvalu, keď uvidíte uvoľnenie.

Ak ste to už nestihli, reaktívnosť vypukla, natočte sa celým telom proti psíkovi, ruka s vodítkom zdvihnutá ako na výstave pri predvádzaní, kedy máte pod kontrolou všetky tie kilá v akcii.

Telom rušíte vizuálny kontakt na spúšťač a žiadate tým očný kontakt voči sebe.

Ako dlho bude treba.

Bez povelu, po tichu a v kľude. Je to vysoko dominantné správanie z vašej strany, no zároveň veľmi pokojné. Ak očný kontakt prebehol, pokračujete nerušene ďalej.

Ak takéto správanie nepoznáte a radšej by ste odišli zo situácie, je to možné.

No napäté správanie budete posilňovať. Psík sa nenaučí tieto situácie zvládať.

Ak však pocíti vaše pokojné dominantné presadenie sa, už sa stávate zdrojom bezpečia a pes má šancu situáciu zvládnuť, začína sa proces privykania v bezpečí s vami.

Ak je psík len vystrašený z nejakého predmetu, pokojne to ignorujte, ale pokračujte v oblúku okolo predmetu, na jeho úrovni na pár sekúnd zastavte a umožnite psíkovi spracovanie pachu.

A uvidíte, či bude chcieť podísť bližšie alebo budete pokračovať ďalej.

Podobne by to spravil aj pes-tulák. Je to ich prirodzená stratégia.

Tieto kolízne situácie treba zažívať tak často, ako sa len dá alebo koľko zvládnete vy.

Vyvarujte sa tesne pred nimi a počas nich vlastného napätia. Tak nebudete zdrojom bezpečia.

Rozrušenie, nervozita alebo útočná reakcia psíka je len jeho odpoveďou na váš nestabilný vnútorný stav, o ktorom ste ho informovali cez vôdzku.

Verte sebe aj svojmu psíkovi, že to zvládnete.

Presvedčenie ovplyvní vaše konanie na biologickej úrovni navonok i vo vnútri.

Budete pre svojho psíka čitateľný, predvídateľný, dôveryhodným budete pre neho rešpektovanou autoritou.

Príčiny väčšiny problémov na vychádzke:

Ťahanie na vôdzke

Niekomu na vychádzke nevadí a akceptuje ho, ale v zásade ide o nedostatok rešpektu voči vám a vypomstí sa vám to v kolíznej situácii.

Ak ste psíkovi povolili, že môže byť pred vami, pristali ste na jeho riadenie situácie.

Nedokážete ju ovplyvniť zo zadnej pozície a stret prebehne tak, ako ho zrežíruje psík.

Takže ťahanie na vôdzke určite treba riešiť.

Nefungujúce privolanie

Opäť nedostatok rešpektu, prirodzená zvedavosť a obrovská príťažlivá sila ku všetkému, len nie k vám.

Kynológovia radia pracovať na cvičení povelu ku mne, až kým nebude stopercentný. Majú len čiastočnú pravdu.

Povel nebude nikdy stopercentný, lebo nič nie je stopercentné a teda ani človek.

A ten, čiže vy, je základom celého života pre vášho psíka.

Treba pracovať na celkovom vašom vzťahu so psíkom, nie na čiastkovom povele.

Ukážte psíkovi, že vy ste zdroj bezpečia aj zábavy, pravidiel aj výhod na vychádzke,

Bude sa k vám spontánne vracať po ňuchaní a potrebe, vždy keď zostanete stáť.

Je to reč tela, zrozumiteľná a pokojná.

Chváľte spontánne návraty a opäť udeľujte výhody voľného pohybu, ak to okolnosti dovolia.

Pri dospelom a značne nezávislom psíkovi alebo nedobudovanom vzťahu vám pomôže dlhá stopovacia šnúra, na ktorej je psík zaistený pri voľnom pohybe a ťahá si ju za sebou.

Jeho povolená vzdialenosť od vás je veľmi individuálna, to musíte zistiť u vášho psíka, kedy je schopný sa vrátiť k vám a kedy už nie.

Ak ho budete privolávať v preň nezvládnuteľných situáciách alebo v situáciách, keď naň nemáte žiadnu páku, nikdy ho nenaučíte rešpektovať vás a prichádzať k vám.

Budete si privolanie neustále kaziť, nie vylepšovať.

Umelo natrénované privolanie na cvičáku či v záhrade neznamená úspech aj vo voľnom neznámom priestore.

Tam to všetko závisí od vašich psychických kvalít a kvality vášho vzťahu so psíkom.

Nefungujúce odvolanie od psov, objektov, ľudí

Pri riadení psíka na voľno musia byť psíkovi jasné pravidlá voľného pohybu, vždy rovnaké:

do ktorého priestoru môže ísť, vždy, do ktorého nie, nikdy

ak to poruší, výhoda voľného pohybu končí, ide sa pracovať, na vodítko, stačí aj pár krokov

a opäť šanca výhody a prirodzeného ňuchania

vodítko nie je trest, len práca, charakter určujete vy svojím vnútorným nastavením

ak sa zastavím, je nevyhnutný návrat ku mne, z rôznych dôvodov, ktoré poznám len ja.

Vždy sa časť vychádzky sústreďuje na učenie činností, privykanie ťažkým situáciám a časť na uvoľňujúce prirodzené skúmanie terénu.

Ak máte takto nastavené pravidlá, naučené povely používate minimálne, len ak treba.

No ak ich použijete, budú aj rešpektované. Napríklad na včasné a nie hysterické odvolanie od čohokoľvek ...

Vy ako životná autorita pomáhate svojmu psíkovi uspieť, napríklad povel splniť, nie ho svojou neschopnosťou dostať do krízovej a nepríjemnej situácie.

Čím viac povelov na „diaľkové riadenie“ svojho psíka prirodzene naučíte (čakaj, nabok, okolo, naspäť, za mnou) a aj ich budete používať, tým viac slobody svojmu psíkovi môžete darovať.

Kontakt psíkov je vždy konfliktom

Pre mnohých majiteľov je neprekonateľným problémom a veľkým stresorom zvládnutie stretu psíkov. 

V prvom rade zachovajte pokoj, vy máte byť zdrojom bezpečia a váš psík nie je asociál.

Len reaguje na vašu neistotu.

Ak znervózniete už vopred, dáte mu signál, že vás má brániť.

Ak vás ťahá na vodítku, bude vás brániť.

Ak je vonku rozrušený, nervózny a vám to nevadí, bude vás brániť.

Ak vás vonku vôbec nemusí vnímať a robí si, čo chce, nepotrebuje vás a nebude vás počúvať.

Môže reagovať konfliktne v dôsledku nesprávneho správania druhého psíka.

Ak sa to deje a vám sa to nepáči, toto všetko je potrebné opraviť.

Každý majiteľ si svojho psíka pozná, vie, či je prirodzene suverénny, alebo prirodzene submisívny. Takže nejaké riadenie nie je potrebné.

Správajú sa spontánne a dávajú zrozumiteľné signály svojím telom.

Ak máte neistého, neskúseného psíka, potrebuje vašu podporu a riadenie.

No určite nie cez podriaďovacie povely sadni, dokonca ľahni, ktorými ho v reči tela dostávate do nevýhodnej slabšej pozície oproti cudziemu psíkovi.

Len si spravte prirodzený oblúk, čiže zväčšite vzdialenosť pri míňaní sa a každý ide svojou cestou bez kontaktu. Psíky si spracujú pach a majú skúsenosť na budúce.

Alebo si zvoľte spoločný smer a psíky vám pôjdu popri nohe len tak bez kontaktu.

Pár minút takejto chôdze a pokojný krátky rozhovor majiteľov im dá signál, že pre tento moment ste jedna svorka.

Rozrušenie u nich opadne, pretože si spracovali pach. Nabudúce už váš psík bude vedieť, na čom je ...

Ak na vás letí neznámy pes bez majiteľa, pokojne ho spomaľte autoritatívnym tónom „pomaly“ alebo vystretou dlaňou proti nemu.

On to gesto pochopí a spomalí. Pochopí aj to, že situáciu riadite vy.

Svojím telom robíte počiatočnú obrannú bariéru pre svojho psíka, kým sa neukáže či povolíte kontakt alebo nie.

Medzitým si psíky spracujú pach aj na diaľku.

Svoju vôdzku nemajte za žiadnych okolností napnutú, musí  byť uvoľnená, aby ste náhodou nedvíhali hlávku svojho psíka nahor.

To môže cudzí psík vyhodnotiť ako arogantné a nenáležité chovanie a spôsobíte konflikt.

Chybným krokom z vašej strany je aj nepochopenie reči tela a napríklad povolenie opierania sa vášho psíka o vás.

Podporujete  ho tým v dominantnom správaní a on to využije na dominantný výpad voči cudziemu psíkovi.

Ten to buď odignoruje, lebo má psychickú prevahu, alebo sa pridá, podľa svojej povahy a charakteru jeho vedenia v rodine.

Takže ak máte neistého, nervózneho alebo len neskúseného psíka, ktorý nevie, ako sa má správať, pomáhate mu zvládať tieto situácie svojím sebavedomím a pokojom.

Takto ho postupne naučíte prirodzenejšiemu a istejšiemu chovaniu.

Ak je napriek týmto radám situácia u vás nezvládnuteľná, zavolajte, rada pomôžem.

Zvyčajne nie je chyba v psíkovi, ale len vo vašej komunikácii s ním.