Na naučenie týchto povelov nepotrebujete byť skúseným kynológom. Aj keď samozrejme existujú osvedčené kynologické techniky, ktoré sú overené dlhoročnou praxou. Vy ich však vôbec nemusíte poznať a dospelého psíka či 2-3 mesačné šteniatko naučíte nenásilným spôsobom to, čo chcete, v rámci hry či inej bežnej činnosti.
Nezabudnite, že vaše vnútorné nastavenie šteniatko veľmi citlivo vníma a reaguje naň. Vodca nikdy nie je v žiadnej situácii neistý, nepokojný, nerozhodný a netrpezlivý. Ak je, tak nie je vodcom a psík ho podľa svojej logiky nemá dôvod poslúchnuť. Dokonca ani šteniatko to nespraví. Tu je potrebný vysoký stupeň vašej sebareflexie a intenzívna práca na odbúravaní vašich nedostatkov. Úspech v podobe poslušného psíka sa dostaví obratom.
Sadni
Najľahšie zvládnete povel sadni, ktorý veľmi rýchlo pochopí aj práve donesené šteniatko. Použite čas pred kŕmením, aby ste ho naučili pokojne čakať na svoje jedlo: ukážte mu ruku s granulkou v prstoch a dajte mu ju nad hlavičku. Šteniatko sa natiahne ňufáčikom za granulkou a zadoček ho preváži a uloží sa na zem. V momente, ako si sadá, povedzte slovo "sadni“ a vždy ho opakujte, keď si bude šteniatko spontánne sadať. Takto si spojí činnosť sadania s povelom a neskôr si bude sadať na tento povel. Urobí to vždy, keď vám niečo uvidí v ruke, aby to dostalo.
Ľahni
Povel ľahni tiež naučíte úplne malé šteniatko počas hry. Ukážte mu ruku s granulkou a položte ju na zem. Tak, aby sa ku granulke nedostalo. Šteniatko pre odmenu spraví všetko, čo vie. Až si po všetkých pokusoch ľahne a po ležiačky sa bude snažiť dostať ku granulke. V momente, ako si ľahlo, vyslovte slovo „ľahni“ a granulku uvoľnite z prstov, nech si ju môže zobrať.
Neustálym opakovaním tejto malej hry si bude šteniatko líhať vždy, keď uvidí ruku na podlahe. Neskôr, keď bude dobre reagovať len na slovo, môžete začať používať aj gesto (ukazovák ukazuje na zem) a v dospelosti bude reagovať len na toto gesto, bez slovného povelu. Takže podľa okolností budete môcť použiť buď slovný povel, alebo gesto.
Miesto
Povel miesto je veľmi užitočné naučiť už počas prvých dní, ako si šteniatko (alebo aj dospelého psíka) prinesiete domov. Bolo zvyknuté žiť na hromade so svojou mamou a kopou súrodencov, takže sa vám bude neustále motať pod nohami a dožadovať sa kontaktu s vami. Povelom miesto ho začnete učiť samostatnosti a spravíte si životný priestor pre seba – pre svoju činnosť alebo pre oddych.
Vyberte mu vhodné denné miesta v každej miestnosti, kde sa počas dňa nachádzate. Také miesta, aby odtiaľ na vás šteniatko dobre videlo. Vždy, keď ho budete mať pod nohami, ukážete na jeho najbližší peliešok a vyslovíte povel miesto. Ukazovákom ho tam postupne navigujte a keď sa naň na pár sekúnd uloží, pochváľte ho. Vzápätí sa otočte a choďte si za svojou prácou. Šteniatko pravdepodobne hneď, ako sa otočíte, vstane a pobeží za vami. Opäť ho tam vrátite, aj s odmenou, až pochopí, že odmena je za pobyt na mieste.
Opakujte to toľkokrát, koľkokrát treba. Bez podráždenia či zlosti, pokojne. Po pár razoch šteniatko už vie, čo od neho chcete a intervaly na mieste môžete začať pomaličky predlžovať. Používajte tento povel v bežnom živote a on sa zautomatizuje. Psíky majú rady miesta, kde môžu nerušene oddychovať a zároveň sú vo vašej blízkosti, s dobrým rozhľadom po byte.
Zostaň, čakaj
Ak už šteniatko spoľahlivo ovláda povely sadni, ľahni, miesto, môžete vo vnútri aj vonku začať učiť povel zostaň alebo čakaj. Medzitým má 3 či 4 mesiace, naučili ste ho ovládať svoju netrpezlivosť a rešpektovať vaše želania. Učenie vonku je náročnejšie, pretože je tam veľa vzruchov a sústredenie na vás je preň veľmi ťažké. Pripnite mu vôdzku, dajte ho ľahnúť, vy stojíte pred ním a povedzte zostaň (alebo čakaj). Pomaly pred ním ustupujte a dlaňou mu ukazujte, že má zotrvať na určenom mieste.
Vráťte sa k nemu skôr, než sa z pozície pohne a výdatne ho pochváľte. Vzdialenosť od neho predlžujte, ale vždy len potiaľ, kým sa nepohne z ľahu. Ak sa pohne, vráťte ho bez komentára na pôvodné miesto a povel zopakujte. Na začiatku všetko robte s odmenou v podobe hračky alebo jedla, podľa toho, na čo lepšie psík reaguje. Keď to šteniatko dokáže robiť spoľahlivo, môžete sa od neho vzďaľovať už aj chrbtom k nemu a na väčšie vzdialenosti.
Rovnako naučíte aj povel čakaj. Rozdiel medzi týmito povelmi je v tom, že pri povele zostaň sa po psíka vždy vrátite (príklad: zostaň pred obchodom, kým si vy nakúpite), kým pri povele čakaj ho môžete uvoľniť aj na diaľku (príklad: čakaj, keď príde návšteva a vy sa s ňou chcete zvítať. Psík má obďaleč čakaj a nevyrušuje vás ani návštevu. Po vašom zvítaní ho na diaľku uvoľníte, napríklad povelom „privítaj sa“. Alebo vonku, keď je psík na voľno pred vami a vy chcete, aby sa pohyboval okolo vás v kratšej vzdialenosti. Dáte povel čakaj, psík vás v diaľke počká, vy sa priblížite podľa uváženia a na diaľku ho uvoľníte povelom „voľno“ alebo „môžeš“).
Psíky veľmi dobre rozlišujú tieto jemné nuansy, ak ich vy sami budete dôsledne dodržiavať. Vyžadujte tieto povely v bežnom živote a po pár mesiacoch budú pre psíka úplne automatické. Pri šteniatku do 5-6 mesiacov rátajte s tým, že vykonanie nemusí byť vonku stopercentné, ale trvajte si na svojom, pokojne a trpezlivo.
Návšteva v byte alebo vzruchy vonku sú veľmi silné a nie vždy sa šteniatku podarí ovládnuť sa a poslúchnuť. Je to normálne. Keď to však zvládnete, začali ste ho riadiť na diaľku, čo vôbec nie je jednoduché. Vy však môžete byť na seba i na svojho psíka náramne hrdí.
Ku mne
Povel ku mne začínate učiť veľmi spontánne vo vnútri, bez toho, aby ste mali pocit nejakého výcviku či tréningu. A začnite hneď, ako si šteniatko alebo staršieho psíka prinesiete domov. Najskôr ho naučte reagovať na svoje meno, a to tak, že ho vyslovujete príjemne a radostne. Na takýto tón šteniatko vždy zareaguje otočením hlávky k vám. Ak obrátenie pozornosti na vás odmeníte granulkou, zvykne si vždy sa k vám obrátiť, keď vyslovíte jeho meno. Keď to zvládlo, pridáte k tomu slovká „ku mne“ a lákate ho tlieskaním, slovným povzbudzovaním alebo hračkou na hru. Keď už k vám letí, vyslovte „ku mne“ a chváľte ho, až kým k vám nepribehne. Keď to robí stopercentne doma, pokračujte takýmto spôsobom aj vonku.
Nikdy nevolajte prísnym tónom alebo nahnevane či podráždene, keď sa to nepodarí na prvý raz. Na taký tón by k vám neprišiel ani dospelý psík, nie to šteniatko. Keď už raz dáte povel ku mne, musíte spraviť všetko pre to, aby psík prišiel. Treba lákať tlieskaním, vábiť, ustupovať poskakovaním, dokonca pobehnúť opačným smerom, aby vás začalo šteniatko naháňať. Musíte byť skrátka zaujímavejší ako čokoľvek okolo neho. Psík nesmie zistiť, že k vám nemusí na tento povel pribehnúť a vy naň nemáte na diaľku páku ako ho privolať.
Keď už je pri vás, dajte povel sadni, odmeňte ho a až po chvíľke uvoľnite. Psík by nemal pribehnúť po odmenu a svojvoľne vám zase odbehnúť. Keď tento povel učíte staršieho psíka, postup je rovnaký – musíte byť skrátka zaujímaví aj pre neho. Zistite, na čo najviac reaguje a to používajte ako vábidlo.
Ako pomôcka sa často používa stopovačka, 10 metrov dlhá vôdzka, ktorá je pripnutá k obojku a koniec psík ťahá po zemi. Majiteľ sa musí pohybovať vždy niekde okolo vôdzky, aby si ju v prípade potreby prišliapol a psíka trhnutím po 2-3 sekundách upozornil, že dal povel a má naň patrične reagovať. Alebo si psíka pomocou vôdzky dokonca až pritiahne, ak psík vôbec nereaguje.
Ak máte so psíkom vybudovaný vzťah, má k vám dôveru a rešpektuje vás, naučíte ho tento povel len prilákaním a neustálym odmeňovaním, aj keď až na niekoľký pokus. Ja som stopovačku musela použiť len výnimočne pri niektorých cudzích psíkoch, ktoré ma nepoznali a opatrovala som ich veľmi krátko, 1-2 dni. Potrebovať však budete hlavne pokoj a chladnú hlavu. A trpezlivosť.
K nohe
Keď šteniatko pochopilo povel ku mne a podarí sa vám ho vždy k sebe prilákať, môžete ho počas hry učiť aj povel k nohe. Utekáte pred ním, v ruke máte granulku, ktorú vidí a cíti a beží za ňou. V momente, ako sa hlavička priblížila k ruke s granulkou, ktorá je stále v blízkosti vášho kolena, vyslovte k nohe a nechajte mu granulku chvíľu len oblizovať. Keď ste takto so šteniatkom prebehli pár metrov, nechajte mu ju zožrať a pochváľte: výborne k nohe.
Toto ho trénujte vždy, keď sa s ním naháňate a čoskoro zistíte, že rozumie vášmu pokynu. V takom prípade mu môžete cvične pripínať aj ľahučkú vôdzku, aby si na ňu zvyklo. Keď sa jej nebráni, vôdzku zdvihnite zo zeme a uchopte ju do pravej ruky. V ľavej majte vždy odmenu na oblizovanie, ktorú mu uvoľníte na zjedenie až po niekoľkých krokoch či metroch. Takto si šteniatko úplne spontánne zvykne kráčať popri vašej nohe a nepredbieha vás. Cvičte to aj vonku, aj keď tam vám to môže ísť ťažšie. Ale zvládnete to aj tam a nikdy nezistíte, čo je problém s ťahaním na vôdzke - taký častý u mnohých psíkov.
To nechaj
Doma, ale aj vonku spoznáte užitočnosť ďalšieho povelu to nechaj. Väčšina psíčkarov používa pre tento účel povely „fuj“ alebo „nesmieš“. Pre mňa majú tieto slová negatívny náboj a tendenciu uviesť človeka do nepokojného až vystrašeného stavu (pretože vonku obyčajne psík nepočúvne na prvý raz). Pokojne a autoritatívne uprostred reči vyslovené „to nechaj“ a vzápätí ďalší pokyn na inú činnosť, aby sa mozog okamžite presmeroval na novú aktivitu (napríklad „preč odtiaľ“, „ideme“ alebo „ku mne“), neprivedie človeka do nervózneho alebo panického rozpoloženia. Psík na to ľahšie reaguje a je prístupnejší ďalším povelom. Každý spôsob je však dobrý, ak vám na vášho psíka funguje.
Takže v rámci hry si zoberte do ruky granulku, ukážte ju psíkovi. Keď si ju bude chcieť zobrať, zavrite dlaň. Rukou nehýbte. Znovu dlaň otvorte a zavrite, keď sa ňufáčik priblíži ku granulke. Opakujte dovtedy, kým psík nezostane nehybne stáť alebo sedieť aj pred otvorenou dlaňou s granulkou, bez pokusu si ju zobrať. Nesmie vám ju ukradnúť, musíte byť v strehu a dostatočne rýchli. Keď bez pohybu sedí a čaká, čo bude ďalej, pochváľte ho a dajte mu druhou rukou inú pripravenú granulku.
Až keď ste si istí, že to pochopil, pridajte pri precvičovaní slovo "to nechaj" počas otvorenej dlane a pochváľte slovne "výborne to nechaj". A odmeňte inou granulkou. Trénovať môžete aj s inými predmetmi v ruke, postup je rovnaký. Keď psík rozoznáva pokyn to nechaj, cvičte ho tento povel na najrôznejšie predmety schválne pohodené okolo. Trebárs aj na granulky alebo dokonca vaše jedlo. Vždy však len pod dohľadom. Ak je psík sám doma alebo v miestnosti, vaše jedlo nemá čo robiť v jeho dosahu, určite by sa neovládol.
Rôzne predmety, ktoré ho takto naučíte ignorovať, môžete cvične pohodiť kedykoľvek na zem. Po čase ich bude stopercentne prehliadať a nevšímať si ich, aj keď budú na neobvyklých miestach, čiže na zemi. To však neočakávajte od šteniatka. To je príliš skoro. To dokážu dospelé alebo veľmi pokojné a submisívne šteniatka. Ale môže to byť vaša vízia do budúcnosti.
Keď tento povel dobre natrénujete vo vnútri, vonku ho môžete veľmi dobre využiť na špeciálne zaujímavé a pre nás ľudí nechutné "záležitosti", ktoré šteniatka aj dospelé psíky s obľubou všade vyňuchajú, požerú a ešte použijú aj na vylepšenie svojho exteriéru. Žiadna panika, aj keď už žerie. V danom momente vám nepomôže krik, rozčúlenie a „pena na ústach“. Len dôrazný povel to nechaj a čo najrýchlejšie prísť ku psíkovi. Pri žiadnej reakcii na slovný povel sa psíka razantne dotknite v oblasti slabín, ramena alebo krku. Psík určite odskočí a pozrie sa na vás. Vtedy ho odmeňte náramne zaujímavou mlskou (máte ju so sebou len pre tieto účely). Ak aj naďalej ignoruje svoj nález, znovu ho odmeňte a môžete pokojne odkráčať z daného miesta.
Ak je aj „nakrémovaný“, nič s tým nenarobíte, dokončite vychádzku a tešte sa na pomstu v podobe dôkladnej sprchy. Vašu rozhorčenosť by psík aj tak nepochopil a pokladal by ju len za vašu slabosť. Tak na čo zbytočne strácať body, no nie?
Po čase ho budete odvolávať aj na diaľku povelom to nechaj a vzápätí ďalším ku mne alebo preč odtiaľ. Keď k vám pribehne, vždy ho odmeňte mlskou. Aby vedel, že keď sa vzdá jedného, dostane iné, možno lepšie.
Ak si sami na to netrúfate, zavolajte mi. Som tu pre vás, aby som vás naučila ako komunikovať so svojím psíkom a ako ho naučiť základným povelom poslušnosti, priamo vo vašej domácnosti.