... Barón, 5-ročný minikríženec vlčiaka s čímsi, dlhoročný obyvateľ útulku, kde získal azyl ako “odchovanec rómskej osady”. 

Aby mal šancu na nový domov po iks rokoch v útulku, nevyhnutne potreboval zmeniť chovanie, vytvoriť nové návyky,  spolupracovať s človekom, nie bojovať s ním. Lenže nemal žiadne. Aj keď sme s ním v útulku pracovali a on spravil veľké pokroky za daných podmienok, progres začal stagnovať. 

No a vzhľadom na jeho dominantné, odťažité a nevypočítateľné správanie by bolo stále rizikom predstaviť ho akejkoľvek rodine …

Potreboval intenzívnu socializačnú pomoc, aby mal po dlhých rokoch v útulku aspoň akú-takú nádej na domov.

A tak prišiel k nám domov. Za veľmi smutných okolností, ktoré mu umožnili dostať novú šancu - tragicky nám zomreli  posledná ridžbečka Cassia a weimar Frenky. Dom bol zrazu pustý ako naše mysle zmietané smútkom a prázdnotou …

Rozhodne to nebol ideálny duševný stav pre príchod nového člena domácnosti. Spravili sme presne to, čo vo všeobecnosti neodpúračam robiť …

Aj tak sme sa rozhodli ponúknuť mu miesto u nás. Je u nás na dlhodobej misii.

Nikdy nepoznal život v rodine, životnú kotvu v podobe príslušnosti ku “svorke” so stabilným miestom v nej, jasné pravidlá, čo môže a čo už nie bez toho, že by mu hrozila nevypočítateľnosť a nespoľahlivosť zo strany človeka. Tie práve spôsobili jeho správanie v režime útek-útok-útek (“neviem, čo chcú, radšej zdrhnem, bojím sa, radšej kusnem a potom sa schovám”). 

Po 6 mesiacoch u nás sme dosiahli výrazné pokroky a objavili sme jeho neskutočnú vnímavosť voči človeku a dianiu okolo neho - už nevyráža do dverí a z dverí, nevyskakuje na parapet, rešpektuje povolené a nepovolené priestory a miesta vo vnútri, neotravuje a nežobre pri stole, nešteká, keď odchádzame, neskáče po nás, keď prichádzame, spí vo svojej skrýši, keď nie sme pár hodín doma, neočuráva všetko, čo ho stretne, nevyhráža sa susedom za plotom …

Rád sa votrie do pozornosti kohokoľvek a užíva si ju enormne, ako najvāčší rodinný maznák. No kedykoľvek je pripravený pohroziť, ak sa mu niečo alebo niekto znepáči, zaútočiť a zdrhnúť.

Čaká nás ešte veľa práce na jeho poddajnosti a ochote podriadiť sa potrebným jemu nepríjemným činnostiam. 

Podarilo sa nám však vytvoriť mu bezpečné prostredie, kde sa necíti ohrozený. Len tak sa môže začať prejavovať skutočná povaha akéhokoľvek psíka, ktorý príde do nového prostredia. Uvidime, ako sa nám bude dariť ďalej …

1/2026