Napísala mi klientka s veľmi častým problémom u psíkov:

„ ... máme 7-ročného psíka, ktorý má strach z búrok, svetelných efektov (blesk, prskavka), no hlavne z blížiacich sa petárd ...“

Takto nejako začínajú všetky maily s týmto problémom. Napriek tomu, že šteniatko zvyčajne v prvom roku života na ohňostroje, petardy či búrku nereaguje, neznamená to, že ich bude rovnako dobre znášať i v dospelosti. Ak má predispozíciu na slabšie nervy, zistíte to už nasledujúci rok počas letných búrok alebo koncom roka, na Vianoce a Silvestra.

Je to tým, že počas nasledujúceho roka života psík naberá skúsenosti, poznáva svet a jeho nervová sústava ukáže, či skutočne nemá problém so zvukmi a s týmito špeciálne. Uvidí sa, či pod správnym vedením svojich majiteľov tieto situácie zvládne v pokoji, alebo sa budú musieť jeho ľudia naučiť ako ho vychovávať, učiť a riadiť.

Tento problém totiž sám od seba nevymizne. Práve naopak, nesprávnym prístupom ľudí sa po dosiahnutí psychickej dospelosti psíka vyhrotí do nepríjemných stavov a starnutím sa ešte zhorší. Či už sa to prejaví pri zvládaní zvukov alebo aj iných javov, situácií alebo predmetov. V dospelom veku je riešenie oveľa ťažšie nielen pre psíka, ale aj pre jeho majiteľov. Znamená totiž diametrálne odlišný prístup k nemu, vyžadujúci si nielen zručnosti pri jeho vedení, ale hlavne pokoj, trpezlivosť a obrovský výdaj energie zo strany jeho ľudskej rodiny.

Zmienila som sa o odlišnom prístupe k nemu. Tu ako prvú pomoc vždy odporúčam preštudovať si článok na mojej stránke o manipulačných zručnostiach psíkov:

http://www.stastnypes.sk/stastnypes/10-Vodicak-na-psika/31-Nenechajte-sa-zmanipulovat

Ak má psík priestor s členmi domácnosti manipulovať, čiže si ich podriaďovať, jeho nestabilné nervy nedostávajú podporu, ale sú naopak oslabované podriadenou pozíciou ľudí v rodine. Preto je potrebné identifikovať akékoľvek manipulačné pokusy od psíka smerom ku všetkým ľuďom v domácnosti a následne pokusy blokovať a rušiť, až postupne zaniknú.

Tým si začnú ľudia budovať autoritu a vysielať psíkovi prvé signály, že sa o neho postarajú, môže im veriť a teda mu dokážu poskytnúť bezpečnosť, istotu a previesť ho každou ťažkou situáciou.

Podobnosť s výchovou malých detí nie je náhodná! Princípy sú rovnaké, no tam prístup ako k dieťaťu aj končí. Pes je človeku podriadený živočíšny druh, nie je to dieťa, vnuk, priateľ, je to zviera. Čiže personifikácia psíka je druhou najčastejšou chybou a pri tomto probléme veľmi zákernou.

Ako rýchlo sa situácia dostane pod kontrolu, to vždy závisí od psychickej sily a šikovnosti majiteľov. Psíky jednoducho potrebujú mať pocit, že niekto riadi ich život, že sa nemusia o to starať.

Ak svoj prístup z akéhokoľvek dôvodu v tejto oblasti nezmeníte, začnete v ňom pri jeho nestabilných nervoch generovať ďalší stres. Stres z neistoty, že nemá pri sebe spoľahlivého vodcu a teda jeho život je v priamom ohrození. No a odpoveďou z jeho strany bude, že pri akomkoľvek pokuse jeho strach prerušiť, vám nebude veriť. To znamená, že z princípu nebudete schopní ho upokojiť.

Pokoj a pocit istoty v psíkovi generujú len jasné pravidlá, stabilný režim, disciplína a práca pre mozog. To je jeho kotva vo svete, kde ho bežné veci desia. Láska a náklonnosť zadarmo sú signálom slabosti ľudí. Život zvierat má jednoduchú logiku - nič nie je zadarmo, ako v prírode.

Upokojovanie psíka počas fázy strachu je mylný postup. Upokojovanie nesie v sebe príjemnú intonáciu. No a príjemnou intonáciou sme ho predsa po celý jeho doterajší život chválili. Čiže podľa jeho logiky tým súhlasíte s jeho strachom a podporujete ho v ňom.

Ignorancia je správna vec (ako poradil klientke jej dávny cvičiteľ), pokiaľ je strach na nižšej úrovni. Ak však už spustil taktiku úteku s neriešiteľným hľadaním úkrytu, dychčanie so slintaním a svalovou triaškou, bezhlavo lietajúceho psa nemôžete ignorovať. Musíte dať jeho mozgu inú náplň ako strach – napríklad prácu v podobe pozičného povelu miesto, ľahni alebo sadni a v ňom ho udržať. Zablokujete jeho útek a nútite ho situáciu akceptovať a prežiť.

Ak však pes nelieta, len si nájde osvedčený úkryt (pod posteľou, v kúpeľni, šatníku, búde, kôlni, koterci), môžete ho ignorovať, ak sa vám nechce pustiť do tej spomínanej práce.

Strach sa prekonáva či u ľudí či u zvierat len jeho podstupovaním a akceptáciou situácie. Situácií musí byť dostatok a dostatočne dlhých, aby prišlo k upokojeniu či rezignácii počas nej. Zo situácie nikdy neodchádzate alebo ju neukončujete, pokiaľ trvajú prejavy strachu (útek, útok, slintanie, behanie, dychčanie ...).

Čiže ak máte psa na vôdzke, niečo ho vystraší a snaží sa utiecť, zostanete pokojne stáť, nedovolíte mu žiaden pohyb vpred či vzad, len sed alebo ľah a čakáte a čakáte ... Akýkoľvek náznak netrpezlivosti a nepokoja z vašej strany vás posúva späť.

Toto môžete trénovať s hocijako starým psíkom, samozrejme tie staršie budú vytrvalejšie odolávať a snažiť sa o svoju vlastnú stratégiu úteku či útoku, vnútorného nepokoja alebo čokoľvek iného. Ide len o to, či ich stratégia je pre človeka prijateľná alebo s tým chce niečo spraviť.

Čo sa týka maškŕt, sú fázy strachu, kedy psík už žiadnu potravu neprijme. Ak ju prijme, nie je na tom až tak zle, dá sa s ním pracovať a strach zvládnuť v relatívne krátkom časovom horizonte.

Ja s našou 10-ročnou fenkou RR pracujem vždy na pozícii ľahni, môže dychčať, trasú sa jej svaly, ale nesmie vstať. Pri jej spýtavom a vystrašenom pohľade na mňa použijem upokojujúci signál žmurkanie alebo zívanie a pomerne rýchlo ju dostanem do pokojného stavu v ľahu.

Minuloročný Silvester sme dokonca zvládli tak, že po polnoci v čase najsilnejších petárd rezignovala a spala na pelechu. Je to niekoľkoročná a nikdy nekončiaca práca a tak to aj beriem. Nedostáva lieky, len prácu.

Ak máme spoločnosť, ignorujeme ju v danej pozícii, len sa z nej nesmie vzdialiť počas rachotu. Ak rachne petarda a ona vyletí z miesta, pokojne ju tam vrátim a nevšímam si ju. 

Vonku vo voľnom priestore sa pohybuje na voľno, no drží sa pri nás. Na búrku alebo výstrely vonku nereaguje vôbec. Takže často sme volili trávenie silvestrovského večera na nočných prechádzkach so šampanským a pohárikmi v ruksaku. Bolo to celkom romantické.

Dôležité pre vodcu takéhoto psíka je udržať absolútny vnútorný pokoj. Je to ťažké pre tých, ktorí sami nemajú radi petardy či búrku, ako napríklad ja. Nemusím takto oslavovať. Preto bolo pre mňa na začiatku veľmi ťažké akceptovať a chápať tento druh zábavy, aby som toto nastavenie mohla vysielať našej RR. Ak s tým vnútorne nesúhlasíte alebo sa sami bojíte, nevysielate pokoj, hoci si to myslíte. Každý pes to v človeku rozpozná, zvlášť psíky s citlivými nervami.

Je samozrejme vecou názoru a odhodlania majiteľa, aký spôsob na upokojenie psíka si zvolí. Či prácu pre mozog a teda perspektívu zvládnutia strachu do budúcnosti, alebo lieky na upokojenie počas akútnej situácie.

Popozerajte si dôkladne moju stránku, zvlášť kapitolu Vodičák na psíka s upokojovacími signálmi. Je o reči tela, takže sa naučíte presnejšie dešifrovať vnútorný stav svojho psíka. To vám poskytne lepšie možnosti na odbúranie jeho akýchkoľvek stresových stavov, nielen tých na Silvestra.

http://www.stastnypes.sk/stastnypes/10-Vodicak-na-psika/29-Ako-citat-svojho-psika-1

http://www.stastnypes.sk/stastnypes/10-Vodicak-na-psika/30-Ako-citat-svojho-psika-2

 Ak by ste si s niečím nevedeli poradiť alebo mali aj po prečítaní tohto článku nejasnosti, kontaktujte ma tu a dohodnite si osobné stretnutie.