*11/2004  +1/2018

Pôvodne som chcela písať o opätovne úspešne prežitom Silvestri 2017, kedy Sil prespala každú petardu a aj ten najväčší polnočný nápor rachotu a svetiel roka 2018. A to nehovorím o ignorácii búrok počas niekoľkých rokov predtým...

...a odovzdať tak správu svetu o tom, ako sa dá správnym, hoci nie bežne známym, prístupom človeka riešiť tak častý problém neistých, citlivých až labilných  psov.

So Sil sme to spoločne zvládli, bez liekov, len zmenou môjho prístupu - pokojným a dôsledným vyžadovaním nastavených pravidiel a zrozumiteľnou rečou tela, s ktorou sa psíky rodia a celý život aj voči nám ňou komunikujú.

Istotou v konaní a myslení a bezpečným prostredím sme jej dvihli sebavedomie, spevnili sa jej tým pádom vrodené citlivejšie nervy, pre ostatné psíky už nebola korisťou. Naopak, vykazovala pre neznalých veci charakteristiky pokojného, uvážlivého psíka.

Takže sme postupne zvládli všetky jej fóbie, ktoré sa vynorili a zaskočili nás po 4 rokoch pokojného spolunažívania svojou neuveriteľnou rôznorodosťou, silou a intenzitou...

Kýchnutie u suseda v záhrade, šťuknutie fotoaparátu alebo pera, neštandardné a nezvyčajné zvuky, petardy, ohňostroj a búrka, jasné ... to všetko ju privádzalo do panického lietania v priestore, dychčania, slintania, pocikávania v interiéri a veľkej neistoty v situáciách vonku.

Len vďaka nej viem všetko to, o čom sa dočítate na tejto stránke a o mnohých veciach už nikde inde.

Stal sa z nej môj najspoľahlivejší výchovný asistent pre iné psíky. A to že bola predtým pri nich dosť ostražitá a nervózna.

Ona vždy stála pri mne, keď sa už ostatným psím babám „pracovať“ (teda komunikovať so psími klientmi) nechcelo a odkráčali preč.

Jej slabšie nervičky, strach a citlivosť na zvuky, pohyby a neisté chovanie na iných psíkov sa menili na železné nervy, stoický pokoj a trpezlivosť, keď videla, že s klientom potrebujem jeho psíka „upratať“ do lepšieho chovania alebo mu dvihnúť sebavedomie v cudzom prostredí.

Bola z nás výborná dvojka, keď mi ukazovala, že moje vnútro nie je správne nastavené, aj keď si myslím, že je.

Citlivo reagovala na akékoľvek moje emócie, ktoré narúšali pokojnú atmosféru: smútok, rozladenosť, nervozitu, napätie, frustráciu, kreatívne nadšenie či len púhu nerozhodnosť. A pritom vôbec nesúviseli s ňou.

Emóciu označila prerušením svojho driemania a hodením skúmavého pohľadu na mňa.

A ja som tak získavala cenné informácie, čo všetko naše psíky pri nás čuchom vnímajú a ako veľmi to ovplyvňuje ich správanie, ak nie sú vyrovnané povahy, alebo ak sa nachádzajú v ťažkej a vypätej situácii.

A že s tým máme my ľudia v danom okamihu hodne rýchlo niečo urobiť, aby sme im boli oporou v danom okamihu a aj celkovo vytvárali bezpečné prostredie nevyhnutné pre život.

Vďačím jej za to, že vznikla táto stránka pre vás a našla som úžasné, zmysluplné poslanie, keď môžem inšpirovať ďalších a ďalších ľudí s najrôznejšími poruchami správania ich psíkov ...

Sil, ďakujeme, stále nám chýbaš ...