Strach, neistota, plachosť - prečo sa psík bojí

O strachu

Strach je normálnou reakciou mozgu na podnety, ktoré sú nepríjemné, nebezpečné alebo sa takými len môžu javiť. Strach zburcuje obranné mechanizmy organizmu, aby sa mu vyhol alebo mu čelil.

Vlastne je pozitívny, pretože zachraňuje a zabezpečuje prežitie organizmu.

Strach či úzkosť poznáme u seba, prežívame ich z najrôznejších dôvodov a poznáme ich aj u svojich miláčikov, našich psíkov.

Niektoré ho zvládajú veľmi rýchlo, niektoré sa s ním pasujú intenzívnejšie a často zostávajú ich majitelia úplne bezradní, pretože nevedia ako reagovať a ako pomôcť.

Strach si však nezamieňajme s dnešným fenoménom "separačnou úzkosťou". Pri nej ide o nátlakové chovanie jedinca s akoukoľvek povahou a citlivosťou nervovej sústavy. 

Príčinou je chybne nastavený vzťah so psíkom, kedy majiteľ nevedomky podporuje jeho nátlakové chovanie voči ľuďom. To sa stane bežnou súčasťou jeho stratégie dosahovania výhod ...

Tak ako nátlak na pozornosť, jedlo, hru ... i na návrat majiteľa domov, resp. zabránenie už jeho odchodu z bytu.

Takže tu je riešením audit celého vzťahu a postupné odbúranie nátlakového chovania použitím reči tela, vrodeného komunikačného systému zvieraťa.

Upokojujúce prípravky môže byť len podpornou súčasťou, neriešia problém vzťahový ...

Bežný strach vyvolaný nejakým podnetom (neznámy predmet, zvuk, jav) zmizne zaniknutím podnetu či rešpektujúcim navykaním na takéto podnety si psík naň zvykne (vysávač, kosačka, lietadlá, búrka).

A získa novú skúsenosť a strach sa zmenšuje alebo zanikne na daný podnet natrvalo.

Pod rešpektujúcim navykaním mám na mysli vytvorenie bezpečného prostredia, tempo vlastné danému jedincovi, využitie reči tela a prirodzený spôsob spoznávania nového predmetu.

Tým je chôdza v oblúku okolo predmetu vo väčšej vzdialenosti, ktorá sa postupne zmenšuje, až je psík pri predmete a spracuje jeho pach. Vlastne sa s ním zoznámi.

Postupnosť zmenšovania oblúka je ponechaná na psíkovi, žiadne nátlakové ťahanie psíka priamo k predmetu a nepatričné nútenie. Tak to v prírode nefunguje ...

Ak nejde o fyzický predmet, ale o jav, ktorý si psík nemôže oňuchať, je dôležitosť bezpečného prostredia a zdroja bezpečia úplným základom.

Zdrojom bezpečia je vždy majiteľ, jeho pokoj, vnútorná istota a znalosť reči tela, v ktorej nesmie robiť štandardné chyby:

prepadnutie emóciám spojené s chlácholením psíka

neistý postoj majiteľa za psíkom, namiesto vedľa neho až pred ním

umožnenie manipulatívneho správania psíka voči majiteľovi, čo znižuje dôveryhodnosť autority človeka - psík je navalený na majiteľovi, opiera sa o neho alebo mu sedí na nohe

absencia dôvery a rešpektu psíka voči majiteľovi v danej situácii aj celkovo

U citlivejších jedincov tak môže strach prejsť do intenzívnejšej formy, kde je postupné navykanie na daný podnet nebezpečné tým, že sa strach prehlbuje a stav sa len zhoršuje.

Dokonca môže prísť k tzv. generalizácii a psík sa začne báť aj veľmi podobných javov, napríklad ak sa bojí ohňostroja, postupne sa začne ľakať aj cvaknutia fotoaparátu či pera.

Ak sa bojí búrok, spúšťačom môžu byť po čase už aj vejúce záclony či silnejší vietor, ktorý búrke predchádza. 

Veľká úzkosť môže prerásť až do paniky, čo je tak silný záchvat strachu, že psík nie je schopný vnímať svoje okolie ani majiteľa, ktorý sa ho snaží upokojiť, neprijíma potravu, celý sa trasie, rýchlo dýcha a z tlamy mu tečú vodopády slín.

Úporne sa snaží niekde schovať alebo utiecť. Mnohé psíky takto v panike utečú z domu, zo dvora, nedokážu sa vrátiť domov a reagujú agresívne.

 

Prečo sa práve môj psík bojí

Dôvody strachu môžu byť rôzne - od zdedenej psychickej nestability (plachosť), cez ťažký štart do života posilnený nezvládnutím výchovy až po nejakú traumatizujúcu skúsenosť a následne nesprávne reakcie majiteľa.

Alebo celkovo nesprávne nastavený vzťah majiteľa so psíkom - psíkovi chýba ľudská životná autorita, a preto sa necíti byť v bezpečí.

Ak už šteniatko alebo nového dospeláka máte doma, ste zodpovedný za jeho následnú výchovu a rešpektujúce privykanie na všetko nové, s čím sa psík v živote s človekom musí stretnúť.

Ak sa v začiatkoch sústredíte práve na vytvorenie bezpečného prostredia bez nátlaku a na budovanie dôvery rešpektujúcim spôsobom (reč tela a jej pochopenie je kľúčové), postupne sa začne budovať vzťah, v ktorom sa majiteľ stane zdrojom bezpečia v akejkoľvek situácii doma či vonku.

Následne si vytvoríte priestor nielen na privykanie novým veciam a formám správneho chovania, ale aj na učenie slov čiže povelov.

Proces privykania a následne učenia musí prebiehať v bezpečnom prostredí, pokoji, nenásilne a pozitívne. Veľa pokojných pochvál za zvládnutie situácie, žiadne negatívne komentáre a tresty už vôbec nie.

Rátajte s tým, že aj plachý či vystrašený psík pozná a použije manipulatívne a ovládacie maniere voči vám. Je to u neho inštinktívna záležitosť.

Ak ich poznáte a budete vedieť na ne reagovať, o to skôr jeho momentálny strach prejde, resp. ani nenastane.

Čím viac dôvery k sebe vybudujete v začiatkoch, čím viac skúseností získa psík primeraným spôsobom, tým budete mať kvalitnejší vzťah a harmonickejší život.

 

A už je to tu - už vyvádza!

Ak sa spoliehate v krízovej situácii len na presmerovanie pozornosti na hru, zábavu, alebo pamlsok, môžete zažiť veľké sklamanie.

Toto pomáha len pri nízkej intenzite neistoty a nie pri všetkých jedincoch.

No dobre vytvorený základ cez vašu dôveryhodnosť a odhalenie manipulatívnych telesných techník voči vám môžete efektívne využiť na privykanie a zvládanie ťažkých situácii.

Pri znižovaní citlivosti na niečo začíname s daným javom na najnižšej úrovni, keď je psík v kľude a robí niečo, čo má rád. Cvičenie ukončíme odmenou už po pár desiatkach sekúnd.

Úroveň náročnosti zvyšujeme len potiaľ, koľko psík znesie pri pokojnej reakcii. Odmeníme ho za pokoj.

Takto si psík zvykne na rôzne problémové podnety, no treba rátať s tým, že doba nácviku sa rôzni, závisí od hĺbky a veľkosti strachu i povahy psíka.

Nesmiete byť  netrpezlivý, tu nič neuponáhľate. K horšej reakcii po fáze zlepšenia môže prísť kedykoľvek, Je to proces ...

Pri znecitlivovaní používajte len pomôcky, ktoré nespôsobujú bolesť a neprehlbujú strach, inak spôsobia viac škody ako osohu. Ja medzi ne určite nerátam elektrické obojky, antištekače atď.

Podporné upokojujúce prírodné prípravky, ktorých je dnes na trhu dosť, samotné neodstránia problém nesprávne nastaveného vzťahu človek - psík, čiže chýbajúcu autoritu, predvídateľnosť a zrozumiteľnosť človeka, zdroj bezpečia a bezpečné prostredie v rodine.

Bez takto vytvoreného životného základu môžete privykať, znecitlivovať či mlskovať koľko chcete, nemusí vás to však priviesť k vyriešeniu problému ...

 

Strach zo zvukov

Majitelia psíkov sa najčastejšie stretávajú u svojich miláčikov so strachom zo zvukov.

Je to jedna z najťažšie odbúrateľných fóbií - so strachom zo zvukov sa jedince rodia, dokážu ho zdediť po rodičoch, ale dá sa aj získať prostredníctvom jednorazového nepríjemného zážitku alebo dlhodobým vystavením psíka nepríjemnému zvuku.

Najbežnejší strach zo zvukov u psíkov je strach z búrky, strieľania, strach počas ohňostrojov, tradičným stresorom je Silvester.

Mnohí majitelia to riešia sedatívami, homeopatikami, či bylinkami. Je len na vás, pre aký spôsob sa rozhodnete.

Ale opäť, ak budete riešiť jednostranne len psíka a nie seba ako jeho autoritu a garanta bezpečia, nemusíte sa pohnúť z miesta.

Pretože vzťah je tvorený dvoma jednotkami: jednou je človek a jeho psychické kvality a druhou je psík a jeho genetika, okolnosti štartu do života, skúsenosti z raného štádia vývoja a výchova a vedenie počas celého jeho života.

Ak potrebujete detailnejšie prebrať práve vašu situáciu, zavolajte, rada pomôžem.