V tejto časti si vysvetlíme ďalšie upokojovacie signály, na ktoré psíky väčšinou používajú len časti tela, nie celé telo, preto je náročnejšie ich spozorovať a dešifrovať v kontexte situácie.

Niekedy sú také rýchle, že ich zaregistruje len skúsený pozorovateľ. Ale keď už zistíte, že také niečo existuje a budete si svojho psíka najskôr doma a potom aj vonku pozorne všímať, získate cvik v ich vnímaní a celú situáciu začnete chápať po novom. Budete sa cítiť ako človek obdarený niečím, čím iní bežní ľudia nedisponujú.

Nielenže dokážete "čítať“ svojho psíka, ale dokážete to aj pri iných psíkoch. A vôbec najzaujímavejšie je to pri sledovaní viacerých psíkov pri hre v parku. Zrazu sa pristihnete pri tom, že tlmočíte ostatným majiteľom, čo ich psíky robia, ako rozmýšľajú, čo hovoria druhému psíkovi alebo čo sa chystajú spraviť.

Zívanie

O zívaní sa najviac vie a najviac hovorí, no nie všetci mu priradia správny význam v danej situácii. Ľudia zívajú, keď sú unavení, mozog je odkysličený, sú nevyspatí, v strese alebo sú inak nespokojní. Psíky sú na tom podobne, zívajú takisto, keď je ich mozog preťažený, z najrôznejších dôvodov.

Psíka môžete vidieť zívať, keď ho za niečo hrešíte - signalizuje nepokoj v situácii. Spraví to aj vtedy, keď nevie, za čo ho hrešíte.

Alebo v čakárni u veterinára. Určite tam nezíva od nudy, je rozrušený stresovými hormónmi vo vzduchu, nemá s priestorom spojené príjemné asociácie. Mnohé psíky sa otočia na odchod, skrátka situácia je nepríjemná.

Takisto keď sa doma hádate, ktokoľvek s kýmkoľvek či len zvýšite hlas. Síce si vtedy psíka veľmi nevšímate, ale keby ste to spravili, videli by ste ho, že sa na vás díva a zíva o dušu. Chce vás zastaviť a upokojiť konflikt.

Často dovedieme psíka k zívaniu pri hre či tréningu. Psík nemusí byť na intenzívny, dôsledný či až nátlakový tréning zvyknutý, neznáša ho dobre, takže po chvíli začne zívať. Vtedy je najlepším riešením aktivitu ukončiť, pretože preťažený mozog psíka nie je schopný vnímať a neskončí sa to úspechom a následnou pochvalou. A samozrejme treba preskúmať, či to spôsobil tréner svojím vnútorným napätím, nepokojom, prehnanými ambíciami alebo vonkajšie okolnosti v priestore boli nevyhovujúce (veľa psíkov, ruch, dážď, vietor ...)

Zívanie môžete pokojne používať voči psíkovi aj vy, veľmi dobre tomu rozumie. V minulosti som tento spôsob veľmi efektívne používala pri našej labilnej fenke na jej upokojenie počas búrky alebo ohňostrojov. Vtedy majú totiž chlácholenie, čiže prehnané emócie a pozornosť cez slová a oči opačný účinok: psík dostane zvýšenú emocionálnu pozornosť namiesto pokoja a bezpečia, čím jeho strach len eskaluje.

Olizovanie čumáka

Pohyb jazyka zvyčajne smerom nahor je ťažko pozorovateľný, pretože je nesmierne rýchly, len okamih a už je jazyk zase v tlame. Skúsený pozorovateľ si ho však všimne.

Je to jeden zo signálov, ktoré psík vysiela približujúcemu sa psíkovi, alebo sa iný psík priblížil príliš rýchlo do jeho blízkosti. Alebo ho vyšle k vám, keď mu čosi vyčítate a vaše tirády nemajú konca-kraja. Takisto keď sa nakloníte nad neho alebo ho pevne chytíte. Rýchlo si olizne nos a tým vám hovorí, aby ste ukončili tú pre neho nepríjemnú situáciu.

Naša mladšia fenka, ktorá, ako som spomínala, bola citlivá na hrmenie a ohňostroj, v takej situácii splnila môj pokyn, ľahla si, vydržala hrmenie, ale pod chvíľou si olizovala nos a zívala. Vedela som, že jej bola tá situácia nepríjemná, no vydržala ju bez voľakedajšej hystérie a paniky. A keď sa na mňa zadívala upreným pohľadom, olizla som si hornú peru a zazívala na ňu. Jej odpoveďou bolo ďalšie oliznutie nosa, zazívanie a odovzdané spočinutie hlavy na pelechu.

Bolo zaujímavé sledovať túto našu hru počas hrmenia. Zahrmelo, ona začala pobehovať sem a tam, lebo nenachádzala psychickú kotvu. Ja som dala povel na ľahnutie, aby v panike nelietala po priestore, ona si ľahla a pozrela na mňa. Ja som si oblizla nos, ona po pár sekundách tiež a odvrátila pohľad. Pri ďalšom zahrmení sa opäť na mňa pozrela, ja som zívla. Ona zívla tiež a odvrátila hlávku. Keď to trvalo dlhšie, striedavo sme si na seba zívali a olizovali nos (každá ten svoj samozrejme).

Druhú časť svojho života prežila bez stresu z týchto a iných desivých okolností, so zvýšeným sebavedomím a pokojom flegmatika ... aj v mojej neprítomnosti.

Zatrepanie ušami

Je to častý jav, no bežne mu ľudia nepriraďujú tento "upojujúci" význam.

Ak to psík robí často, idú hľadať príčinu u veterinára. No ak sa aj nájdená fyzická príčina odstránila a psík neprestáva, treba sa pozrieť na dané situácie v kontexte s upokojovaním.

Najčastejšie ho zachytíme opäť pri tréningu, či vyžadovaní nejakého správania, často napríklad pri chôdzi pri nohe bez ťahania. Psík, ktorý je u majiteľa zvyknutý na ťahanie v štýle sibírskej trojky, no ja si želám jeho hlávku pri mojom kolene, lebo sa inak nepohnem, po pár minútach zatrepoce hlavou a ušami. Pre mňa je to signál, že už je to na neho príliš a potrebuje pauzu pri hľadaní riešenia. Vyčkám na jeho správnu chôdzu aspoň pár krokov a dostane odmenu na ňuchanie a refresh mozgu.

Takisto si tento signál vysvetlíme mylne, keď sa maznáme so psíkom hladkaním po temene hlávky. Bežne kontaktný psík to chvíľku vydrží a potom zatrepe hlavou. Neznamená to, že si napráva uši do pôvodného stavu, keď ste mu rozcuchali celú hlavu, ale hovorí vám, že už je to veľa a bolo by fajn, keby ste s tým prestali. Mnohé vydržia veľa hladkania, pretože si užívajú vašu pozornosť. Dokonca si ho aj vypýtajú. Menej kontaktné psíky na natiahnutú ruku k hlave zvrchu rovno odídu. Alebo po nej chňapnú ...

Často vidíme používať tento signál u psíka pri hre s deťmi, keď ho chcú donekonečna hladkať a objímať. Treba byť vždy pri nich a kontrolovať vzájomnú hru. Aj psík má svoje práva a zaslúži si od človeka rešpekt.

Očný kontakt a mrkanie

Priamym pohľadom do očí môžeme psíka privolať, odmeniť či vyhrešiť alebo vydesiť, vyprovokovať a vyzvať na súboj, podľa okolností samozrejme.

Má v sebe obrovskú silu. A to na oboch stranách, u psíka aj u človeka. Treba s ním zaobchádzať rozvážne. Psy ho medzi sebou používajú systémovo, opatrne, s jasnou informáciou.

Ak ho psíky použijú voči človeku s cieľom upokojiť (nie tlačiť), často ho takzvane "skracujú". To znamená, že nepoužijú pohľad s úplne roztvorenými očami, ale ich mierne privrú. Vždy použite takýto "skrátený" pohľad na psíka, ak ste sa dostali tvárou do výšky jeho hlavy - pri zdvíhaní na stôl u veterinára, pri sklonení sa k nemu, pri pevnom uchopení jeho hlavy v podrepe alebo náklone alebo v inej napätej situácii. Vtedy sú pre psíka vaše oči  hrozivé a zastrašujúce. No keď ich privriete a mierne nakloníte hlavu nabok, je to pre neho ľahšie zvládnuteľné.

Ak to neurobíte, urobí to určite váš psík – svoju hlávku bude stáčať nabok, uhýbať pohľadom, privrie oči, aby ste si nehľadeli priamo a konfrontačne navzájom do tváre. Alebo vám nepohodlie vráti spätnou dominanciou (olíže vás, dá na vás labku, šliapne/sadne vám na nohu či sa o vás oprie) v závislosti od vášho vzájomného vzťahu.

Za bežných okolností, keď sa vám náhodne stretne pohľad s pohľadom vášho psíka, určite váš psík uhne pohľadom prvý. Nemá v úmysle zapríčiniť konflikt. Ak by neuhol hneď, tak minimálne privrie oči do úzkych štrbín a vzápätí uhne očami nabok alebo rýchlo zamrká. Ak by to nespravil, neuhol pohľadom prvý a ani neskrátil svoj pohľad, je to úplne iná téma a treba sa zaoberať vaším vzájomným vzťahom so psíkom, pretože nie je správne nastavený. Psík je nepodriadený. Napriek znalosti vašich povelov. Ak by šlo o cudzieho psa, máte nakročené ku konfliktu ...

Skrátený pohľad a žmurkanie používam veľmi často, ak chcem vyjadriť "všetko je v poriadku, nič sa nedeje" pri svojich aj cudzích psoch. Je to efektívne, aj keď sa na vás v nejakej nejasnej situácii pozrie váš psík s otázkou v očiach „ako mám zareagovať, alebo robím to dobre?“

Zdvíhanie labky

Nie je veľmi častým signálom, ale sú situácie, v ktorých si ho môžete v tomto kontexte všimnúť.

Mnohí majitelia si ho mylne vysvetľujú ako ochotu psíka podávať spontánne labku.

Keby sme mali možnosť si pozorne pozrieť a rozanalyzovať celú situáciu a to, čo predchádzalo zdvihnutiu labky, zistili by sme, že psíkovi bola tá situácia nepríjemná a snažil sa majiteľa doviesť k jej ukončeniu. Hranica medzi významom upokojovacím a nátlakovým je veľmi tenká ...

Naša staršia fenka tento signál používala v šteňacom veku, keď sme ju vystavovali rôznym situáciám, na ktoré si mala zvyknúť.

Napríklad u známych či v reštaurácii musela ležať pri nás alebo pod stolom a čakať, kým sa pokojne najeme, porozprávame a dáme jej voľno. Vtedy po určitom čase zdvihla labku a párkrát s ňou zamávala vo vzduchu.  Obzvlášť, keď sa jej nepodarilo získať náš očný kontakt a vytrvalo sme ju ignorovali. Našou dôslednosťou sme u nej podporili sebavedomé a odovzdané správanie zároveň, takže tento signál v dospelosti už nepoužívala. Ostatné áno, na vyjadrenie diskomfortu, nie nátlaku.

Vrtenie chvostom

Bežne ho ľudia chápu ako prejav šťastia u psíka. Avšak nie vždy to tak môže byť.

Často ho môžete pozorovať ako sprievodný upokojovací signál v situáciách, ktoré som spomínala pri oňuchávaní zeme alebo spomalených pohyboch - napríklad pri tréningu, keď na psíka majiteľ vyvíja nátlak na urýchlené splnenie povelu a už je podráždený pomalosťou a neochotou psíka. Volá psíka k sebe, psík mal čosi iné v úmysle, takže neprišiel okamžite a v majiteľovom hlase už cítiť nedočkavosť, nespokojnosť a stupňujúcu sa zlosť.

Takto naladenému majiteľovi sa privolanie nepodarí, psík spomalí pohyb až sa úplne  zastaví pár metrov od majiteľa a k tomu ešte začne mávať chvostom zboka na bok. A čaká.

Samozrejme, nie je to neznalosť povelu ku mne, ale majiteľovi hovorí, že keď sa upokojí, tak k nemu určite príde. Ak to majiteľ pochopí, upokojí sa, natočí sa nekonfrotnačne viac bokom a pokojným tónom alebo gestom ho vyzve na dokončenie povelu, psík sa radostne pohne a pribehne.

Alebo ak máte do činenia s plachým či rezervovaným psíkom a snažíte sa u neho o rýchle splnenie povelu. Ak na vás nie je zvyknutý, nezvládne to tak rýchlo, ako to vy chcete. Zostane stáť, bude sa na vás dívať pohybujúc chvostíkom. Nie je to od radosti, ale vyčkáva, upokojuje vašu nedočkavosť a nastoľuje tempo, ktoré vyhovuje jemu.

Ak sa k nemu opäť otočíte bokom či si až čupnete a povzbudíte ho gestom a príjemným hlasom, veselo sa pohne smerom k vám až do úplnej blízkosti. Napätie opadlo, pretože ste ho u seba eliminovali. Zároveň si s ním upevníte vzťah, zvýšite dôveru k vám aj rešpekt.

Takéto upokojujúce vrtenie či pohybovanie chvostom prebieha vo výške tela psíka či nižšie. Ak vrtí chvostom vyššie, ako je jeho telo, ide o prejav dominancie voči inému psíkovi či človeku, pretože sa snaží svoje telo opticky zväčšiť a získať psychickú prevahu.

Úsmev

Spomeniem ho len ako zaujímavosť. Je to zvláštny signál, mnohí ľudia sa s ním ešte vôbec nestretli. Používajú ho len niektoré psy, stiahnu pysky do kútikov a odhalia zuby, avšak bez toho, aby ich vycerili, čiže poodhalili horné ďasná. Určite si to nepomýlite s vycerenými zubami.

Väčšinou ho psy používajú ako uvítací signál a priateľský kontakt, no niekedy ho možno považovať aj za upokojujúci signál. Ani odborníci v tom zatiaľ nemajú celkom jasno.

Z našich feniek ho od malička používala naša staršia fenka, ktorá mala veľmi priateľskú a kontaktnú povahu ku všetkým ľuďom, ktorí sa dostali do jej blízkosti. S obľubou takto vítala väčšinu našich známych. Na ulici však privítala týmto úsmevom len veľmi dobrého známeho.

Rozdelenie

Na záver ešte jeden užitočný signál, ktorý je vysielaný pomocou celého tela:

tesná blízkosť dvoch jedincov (ľudí, dvoch psíkov, človeka a psíka) v psom ponímaní signalizuje "hroziaci konflikt" v podobe narušenia osobného priestoru.

A preto majú mnohé psíky tendenciu vtesnať sa medzi dvojicu, rozdeliť ju a tak opäť nastaviť správny osobný priestor.

V bežnej domácnosti sa takéto natlačenie psíka obyčajne medzi ľudí (rodičov, partnerov, majiteľa vítajúceho sa s návštevou) považuje za prejav žiarlivosti.

S tým to však nemá nič spoločné.

Psíky sa vlastným telom snažia oddeliť aj klbčiace sa deti alebo psíky, pretože to vnímajú ako neprirodzenú situáciu, ktorú treba zastaviť.

Dnes sú už v mnohých domácnostiach dva alebo aj tri psíky a často sa vám môže stať, že potrebujete zjemniť alebo zastaviť ich spoločnú neviazanú hru, ktorá presiahla svoje hranice. Pokojne a potichu sa priblížte ku klbčiacim sa psíkom a uvidíte, ako vzápätí spomalia až sa úplne oddelia a po chvíli začnú novú, pokojnejšiu hru.

Nepotrebujete na to žiadny povel, zvukový pokyn, nič, len vlastné telo, sebavedomo sa k nim približujúce a bez pohybu stojace nad klbkom labiek. Psíky majú veľmi dobré periférne videnie a vnímajú dôkladne všetko okolo seba, aj keď ich pohľad nesmeruje práve tam.

Funguje to však len vtedy, keď ste pre ne autoritou. Ak nemáte vybudovaný správny vzťah majiteľ-psík, môžete tam stáť, ako dlho chcete a nič sa neudeje. Najskôr sa posunú ďalej od vás alebo vás rovno zramujú a budú pokračovať v jašení.

Ja tento trik často používam, keď mám okolo seba viac psíkov, ktorých hra mi prestala vyhovovať a chcem ju spomaliť a zmierniť aj jej zvukové prejavy. Naučili ma to naše fenky, ktoré takýmto spôsobom za mňa vždy upokojili mladšie psíky v ich prítomnosti, lebo ich rušil ich temperament a prílišné vzrušenie.

Takto dokázali upokojiť dokonca aj nervózneho a neistého psíka, pobehujúceho sem a tam. Jednoducho sa nad neho postavili, s hlavou nad jeho krkom a psík znehybnel. Následne odkráčali, pretože to vybavili. Psík sa po ich vzdialení opäť pohol, ale v oveľa pomalších a pokojnejších pohyboch.

Tiež je tu tenká hranica medzi upokovaním a dominanciou. Nazvala by som to upokojujúcou dominanciou, niečo ako medzi rodičom a príliš roztatáreným dieťaťom.

Psychicky vyrovnané psíky nemajú radi okolo seba prílišné vzrušenie alebo rýchle, nekoordinované a nervózne pohyby. Spravia všetko preto, aby situáciu uviedli do správneho stavu. Tak ako v prírode - nekoncentrovaný, rozrušený jedinec sa ľahko stane obeťou úrazu či neúspechu v lovení alebo svojej záchrany pred silnejším predátorom.

Signály a ich význam popísané v 1. časti nájdete tu. Nenechajte si ich ujsť... poznať a vedieť ich používať je veľmi užitočné.

No nezabudnite, že vedieť rozpoznať signály, ktorými vám váš vlastný psík oznamuje, že ste jeho majetkom a má na vás všetky práva, je podľa mňa nevyhnutné. Takže si určite pozrite aj časť o tom, ako vie psík zmanipulovať a ovládnuť človeka práve rečou tela. Dôsledkom čoho je množstvo foriem neprijateľného správania psíka doma aj vonku a jeho stres.

Ak by vám niečo z uvedeného nebolo jasné alebo by ste sa chceli so mnou poradiť, ozvite sa, rada vám veci vysvetlím.