... aj šéfka Rea prešla cieľovou rovinkou ako víťaz

*11/2003         +5/2018

Z našej prvej dvojice rhodézskych ridžbekov (staršia vyrovnaná Rea a mladšia citlivá Sil) bola Sil vždy tá rýchlejšia a Rea šéf mysliteľ.

Aj tú pomyselnú životnú cieľovú rovinku prešla Sil ako prvá, no len o kúsok. Do troch mesiacov po nej ňou prešla aj šéfka Rea.

V 15.roku života sme Reu na „vlastnú žiadosť“ nechali odísť a ukončili sme boj s rakovinou. A to že bojovala!

Keď mala osem, náhodou sme zistili obrovský nádor na slezine. Stihli sme to o 5 minút dvanásť. Slezina šla von.

Keď mala desať, pri sterilizácii sa objavili nádory na mliečnych žľazách. Vyrezané a vyriešené.

Keď mala dvanásť, opäť sme ju ukradli hrobárovi z lopaty pri torzii žalúdka.

A po štrnástych narodeninách sme úspešne odstránili otvorený kožný nádor.

No a medzitým sme si spokojne nažívali a s nadhľadom a rozvahou šéfa Rea dohliadala na svoju svorku (o rok mladšia Silvia a o 10 rokov mladšia Casia) i moju prácu s klientskymi psíkmi.

Práve s nimi to všetko odmakala Silvia, vylepšená verzia 2.0 ako prvý zodpovedný asistent a Casia ako hlavný zabávač a programový animátor.

No s Reou to vlastne začalo ... bolo to pred viac ako dvadsiatimi rokmi a ja som si myslela, že už nie som začiatočník.... dnes na to spomínam s úsmevom. Usmievam sa, samozrejme, hlavne nad sebou.

Náš každodenný život s domácim miláčikom Reou mi dával zabrať. Dlho som si myslela, že horšie to nemôže byť so žiadnym iným psom. A keď som postupne nie tradičnými výcvikovými metódami, ale pochopením reči tela, zvládla ju, myslela som si, že už zvládnem hocičo. Zásadný omyl.

To som však zistila až oveľa, oveľa neskôr....

Rea bola ako šteniatko a tínedžer nepoddajná, sebavedomá a drzá, no práve ona vyrástla v toho najlojálnejšieho a najspoľahlivejšieho psa, ktorý ma naučil mimoriadne dôležitú vec:

ako byť šéfom a čo to znamená byť šéfom.

Kedy nepovoliť a kedy ústupom dosiahnuť svoj zámer. Vždy mala navrch a nikdy nešla do otvoreného konfliktu. Ale aj tak dosiahla svoje. A zvyšok psej spoločnosti ju akceptoval.

Disponovala neuveriteľnou psychickou silou, kombinačným potenciálom v dosahovaní svojich zámerov, avšak aj veľkou ochotou podriadiť sa našim želaniam. Teda nie od začiatku, ako som spomenula vyššie ...

Práve ona mi ukázala, ako funguje reč tela a ako sa musí chovať šéf, ak chce byt šéfom. Naše slovné povely, ktoré na to tradične my ľudia používame, s tým nemajú nič spoločné. Ale reč tela, tá teda funguje za každých okolností, ak sa naučíme jej rozumieť a používať ju.

A toto je jej posolstvo, ktoré odovzdávam ďalej vo svojej úžasnej práci a učím to ďalších ľudí. Bez nej by som to nevedela a učila by som ich len cvičiť svoje psíky.

Ona mi ukázala, ako si rešpekt zaslúžiť, nie vytrénovať, ako rozumieť a komunikovať so psíkmi prirodzenejšie, v ich rodnom jazyku (nikdy nie je na škodu ovládať viac jazykov).

Ďakujeme, Rea, stále nám chýbaš, stále ma inšpiruješ ...

Nikam sa netreba ponáhľať. Aj to ma naučila Rea.

Ak sa chcete inšpirovať alebo ste sa v tom trochu našli, pokojne ma kontaktujte. Rada pomôžem.