Stále máte obrovskú radosť z toho, že ste si doniesli domov šteniatko, no zároveň ste zistili, že vlastne neviete, ako s ním existovať bez zničeného a ocikaného interiéru, ohryzených rúk a nôh (vašich aj na nábytku), ako sa s ním hrať a ako ho usmerňovať tak, aby vo vašom príbytku vládol pokoj a harmónia.

U väčšiny majiteľov šteniatok sú toto prvé mráčiky na inak jasnom nebi ich spoločného života s novým členom rodiny. Mnohí sa pýtajú, čo s takto „agresívnym a dominantným“ šteniatkom.

Na úvod, šteniatka majú veľmi ďaleko od agresivity a dominancie - ony sú len šteniatka a je to ich absolútne normálne správanie: hryzenie všetkého, čo im príde do cesty (ruky, nohy, nábytok, papuče, koberce, kvety, CD, servítky ....), cikanie kade-tade, skákanie, prenasledovanie majiteľa a motanie sa pod nohy, žobranie jedla a neustále dožadovanie sa pozornosti, štekanie a skákanie na návštevu atď.

Život vo svorke

Svoj život u chovateľa prežívajú v hre s mamou a so svojimi súrodencami, len hrou sa učia, ako sa správať v budúcnosti, nacvičujú si formy dominantného aj submisívneho (podriadeného) správania, učia sa, ako silno môžu stlačiť zúbky v kožuchu súrodenca, ako si od neho vypýtať hračku (vždy len tá u súrodenca je zaujímavá), ako mu ju dať, keď si ju zase on korektne vypýta, ako ho nechať na pokoji, keď sa mu nechce hrať alebo ako mu povedať, že jemu sa práve nechce hrať a radšej by si v pokoji zdriemol.

Toto všetko sa naučí medzi štvrtým a ôsmym týždňom svojho života, kedy je odchod do nového domova najvhodnejší. Ak by vám niektorí chovatelia tvrdili, že si šteniatko môžete zobrať už v piatom týždni (výnimkou sú len určité plemená, kde je dôležitý kontakt s človekom na odbúranie zdedenej plachosti), tieto lekcie z komunikácie so svojím živočíšnym druhom mu  budú chýbať a ťažko to dobehne. Pre vás to bude znamenať, že psík bude neskôr ťažko vychádzať s inými psíkmi, nebude sa s nimi vedieť hrať ani dohovoriť správnym spôsobom.

Verte, že u vás, v jeho novej rodine, ho čaká veľký šok, pretože zistí, že všetko, čo sa u mamy a v hre so súrodencami naučil, mu nefunguje, členovia rodiny, vrátane jej hlavy, mu vôbec nerozumejú, nechcú sa s ním neustále hrať, nedajú si obhrýzať ruky - nohy, predmety v byte mu berú a dokonca na neho kričia, keď neprestane s pokusmi o hru a sú nazlostení, keď sa vnútri pociká. Toto všetko jeho mame a ostatným šteňacím kamarátom nevadilo (alebo mu to prinajmenšom zrozumiteľne vysvetlili). A teraz je sám, bez nich, s nejakými novými ľuďmi, s ktorými sa nevie dohovoriť.

Keby ste sledovali sučku a jej vrh, zistili by ste, že mama-fena má neskutočnú trpezlivosť, vydrží všetko okusovanie, skákanie, štekanie či kňučanie svojich šteniat. A keď už má toho dosť (veď tiež je len normálna mama), tak jednoducho odíde na iné miesto a nespratné šteňa si nevšíma. Šteniatko od
prekvapenia zakňučí a upokojí sa. Po chvíli to zase ide skúsiť s niektorým zo súrodencov či tiet alebo strýkov. Keď je rovnako nespratné aj v tejto hre, aj parťák sa s ním prestane hrať. Takto nespratník zistí, že keď nebude slušný, nikto sa s ním nebude hrať – a to je pre neho najväčší trest a pre vás, jeho nového šéfa, poznatok na nezaplatenie.

Život v rodine - ako na to

Ponaučenie pre nových majiteľov šteniatok je, že do štvrtého mesiaca veku šteniatka si musia udržiavať maximálnu mieru tolerancie a pevných nervov, musia akceptovať hravosť šteniatka a naučiť sa s ním efektívne komunikovať (čokoľvek zakázať tak, aby to viac nerobilo, čo znamená, že zákazu rozumie). Je potrebné stále kontrolovať činnosť šteniatka, aby pochopilo, že daný zákaz je trvalý. Vaším permanentným zamestnaním v tomto období je neustále usmerňovať, ktoré predmety a aktivity sú povolené a ktoré nie. Veľmi si to uľahčíte, keď zaujímavé, ale nenáležité predmety radšej dočasne odstránite z dosahu (kvetináče, vankúše, papuče, pohodené oblečenie na stoličkách, či zemi, ovládače, CD, školské potreby ...). Po pár mesiacoch ich pokojne môžete dať nazad, už zaujímavé nebudú. Každú nehodu alebo nežiaducu činnosť (ak šteniatko pri tom pristihnete) berte ako príležitosť na usmernenie a výchovnú lekciu, nie ako dôvod na vaše rozčuľovanie. Toto nastavenie je veľmi šetrné voči vášmu duševnému zdraviu. Činnosť zakážte napríklad zvukom „eee, nesmieš“ v danej chvíli alebo ju dotknutím sa šteniatka prerušte a presmerujte ho na pripravenú hračku. Takisto sa zamerajte na upokojovanie nadmieru rozšantenej hry a naučte sa zastaviť vysoký stupeň rozrušenia, najlepšie ignoranciou, "zamrznutím" alebo odchodom zo situácie, kým sa šteniatko neupokojí. Tieto lekcie budú pre vás potrebné napríklad pri príprave na vychádzku alebo kŕmení, kedy môže šteniatko od nedočkavosti a radosti skĺznuť do stavu nekontrolovaného vyvádzania. Zarazíte to raz a navždy len tak, že nebudete pokračovať v činnosti, kým nie je šteniatko v pokoji. A ono sa upokojí, to mi verte. Dôležité je ukázať šteniatku správne chovanie, nie ho len potrestať za to nesprávne. Lekcia sa musí skončiť pochvalou, aby si z nej šteniatko odnieslo jasné ponaučenie. Kľúčové je usmerniť ho v momente danej činnosti, výčitky či trest po niekoľkých minútach či dokonca po jeho spontánnom ukončení aktivity nemajú zmysel – nespojí si to.

V treťom mesiaci šteniatko pokojne zvládne začiatok vášho domáceho výcviku - zvládne povely sadni, ľahni, miesto aj čakaj, nacvičujte povely ku mne či zostaň vo vnútri, chôdzu pri nohe bez vôdzky vnútri a neskôr vonku, postupné ponechávanie osamote a koncom štvrtého mesiaca začnite uberať z maximálnej tolerancie a začnite klásť dôraz na disciplínu a tréning povelov. Mentálny tréning, či už doma alebo na vychádzke, ho unaví viac, ako rozšantené pobehovanie či ňuchanie po vonku. Mieru tréningu a hry upravujte podľa schopností šteniatka, mentálny tréning je dostatočný v dĺžke 5 minút, 2 až 3 razy denne, doplnený hrou v živšej (pre menej sebavedomé šteniatko) alebo pokojnejšej forme (u hyperaktívneho šteniatka). So šteniatkom sa nie je potrebné hrať neustále, vytvorte mu pravidelný režim venčenie – jedlo – oddych - hra – tréning tak, ako to vyhovuje jemu aj vám. Takisto zaveďte jasný začiatok dňa ráno venčením a jasný koniec dňa poslednou hrou, venčením a odchodom na nočný odpočinok. Režim dodržujte presne ako u detí v materskej škôlke. Bude to preň istota a zdroj pokoja. Potom sa vám nestane, že vás ráno budí privčas žiadosťou o hru alebo večer nechce prestať a otravuje s hračkou ešte o polnoci.

Návyk na hygienu

V prvých týždňoch u vás mu musíte dopriať časté venčenie vonku, každé 2 až 3 hodiny, a to aj v noci, aby sa mu neskôr nestávali nehody a zvyklo si, že táto aktivita sa robí len vonku. Nerobte kompromisy s novinami či handrami vnútri pri učení hygiene, narobíte si problémy v neskoršom veku pri odúčaní. Ak máte záhradu, vyberte si materiál, na ktorý sa môže šteniatko vyprázdniť (kamienky, kôra, hlina, nikdy nie tráva, neskôr ju moč šteniatka vypáli a zničí vám kompletne trávnik). Šteniatko si zvykne na vôňu a konzistenciu materiálu a bude tam spoľahlivo robiť potrebu už navždy.

Nezabudnite v rámci hry šteniatko navykať na čistenie uší, očí, zúbkov a labiek, sprchovanie či utieranie labiek v predsieni po každej vychádzke. Návštevy u veterinára nebudú tak traumou pre vás ani pre neho.

To najdôležitejšie

Rozhodne buďte dôslední pri usmerňovaní, čo môže šteniatko robiť a čo nie. Čo mu dovolíte teraz, vo fáze „imprintingu“, čiže vtláčania, to mu takpovediac vypálite do mozgu a budete mu ťažko v budúcnosti vysvetľovať, že ste si to rozmysleli a nechcete, aby to robil. Uvediete  ho do totálneho chaosu a šteniatko nebude vedieť, čo kedy môže a čo už nie a kedy nie. Premyslite si to hneď na začiatku, dohodnite sa na tom všetci v domácnosti, vrátane detí a starých rodičov, a starostlivo to dodržujte. Nie je nič lepšie, ako keď šéf velí jasne, zrozumiteľne, spravodlivo a vždy dôsledne a konzistentne. Veď to poznáte z práce, no nie?

Keď sa mu podarí vás vytočiť alebo nahnevať, spomeňte si na jeho mamu, jej trpezlivosť a nenásilné výchovné metódy – okamžite sa upokojte, pretože to je váš najsilnejší a najúčinnejší výchovný nástroj. Keď ste nervózni, unavení či rozladení, radšej sa s ním nehrajte ani ho netrénujte. Ono vycíti vašu momentálnu slabosť a nebude vás v tomto stave brať ako autoritu. Rozladí vás to o to viac. Povinnosti okolo neho si v rodine rozdeľte a nech pravidelné činnosti preberie v takýchto chvíľach niekto iný, kto je správne naladený. Ak by to malo byť dieťa, nikdy nie bez dozoru dospelého (samozrejme, to platí vždy, nielen v týchto chvíľach).

No a keď ste si už konečne po pár mesiacoch vydýchli, že vaše šteniatko sa upokojilo, disciplína a povely poslušnosti mu nerobia žiadne problémy, povel ku mne je perfektný, sadni, ľahni, čakaj či zostaň je preň alfou a omegou, prestal hrýzť predmety, v byte vydrží bez dozoru pokojne oddychovať -  zrazu to príde: máte pocit, že akosi sa mu nedarí poslúchnuť každý povel, že pri ňom príliš „rozmýšľa“ a namiesto toho, aby ho nakoniec splnil, otočí sa a ide si po svojom. Nie je to nič zvláštne, váš psík prechádza zhruba od ôsmeho mesiaca (menšie plemená skôr) tzv. pubertou, fenky sú počas prvého hárania a po ňom menej poslušné a psíky sa snažia dominovať. Podrobne to nájdete v kapitole Pes v puberte.

Ak je napriek týmto radám situácia u vás nezvládnuteľná, pokojne ma kontaktujte a spoločne uvedieme stav na pravú mieru. Zvyčajne nie je chyba v šteniatku, ale len vo vašej komunikácii s ním.