Aby vychádzka bola relaxom, nie trápením

Často sa na mňa obracajú ľudia s otázkami ako odstrániť agresiu ich psíka počas vychádzky. Alebo čo robiť, ich psík je vonku útočný a šteká na všetko, čo sa hýbe. Nedokáže ísť popri nohe, okolie je z neho vydesené, a preto s ním nemôžu vôbec chodiť von.

Pre všetkých, ktorí sa nájdu v tomto popise, mám dobrú správu: vo väčšine prípadov nejde o agresiu, ale len o značné rozrušenie, psychickú neistotu, nevyrovnanosť psíka, nedostatočnú socializáciu na vonkajšie okolie alebo len nedostatok skúseností majiteľa. Náprava nie je zložitá.

Je odbúrateľná dôsledným tréningom poslušnosti a disciplíny za každých okolností, nielen na vychádzke. To znamená, že v prvom rade musí svoje správanie zmeniť majteľ. Psík na zmenu zareaguje obratom a majiteľ sa nestíha diviť. Je to len chronicky známy zákon o akcii a reakcii.

Ak máte so psíkom vybudovaný vzťah, máte jeho dôveru a doma vás rešpektuje, polovicu problému máte vyriešenú. Intenzita vzrušenia vonku závisí od temperamentu psíka a množstva skúseností vašich i vášho psíka s vonkajším prostredím – čím menej sa psík dostane von, tým je jeho vzrušenie intenzívnejšie a ovládateľnosť slabšia.

Ak ho necháte lietať tam, kde sa s nikým a ničím nestretne (aby ste vychádzku vôbec zvládli), nenaučí sa nič ani psík ani vy. Čím viac s ním však budete cvičiť situácie medzi ľuďmi, na ulici, v shoppingoch, na staniciach, v zoo, na detských ihriskách, tým skôr si na ne zvykne, nebudú preň také vzrušujúce a získa sebaistotu. Samozrejme aj vy.

Čiže ako na to

Veľmi dôležité je už zakladanie obojka a pripínanie vôdzky. Kým psík pokojne nesedí, nehýbte sa a o nič sa nepokúšajte. Nepozerajte sa mu do očí, nehovorte na neho. Nenechajte sa vyvádzajúcim psíkom donútiť ku chvatu, lebo veď on musí. Len s vami manipuluje.

Pokoj je ten tromf, ktorý máte. Vy máte čas a kým nebude po vašom, nikam sa nejde. Čas, za ktorý to psík pochopí, je priamo závislý od intenzity vášho pokoja. Ak máte temperamentného až hyperaktívneho psíka, o to pokojnejší musíte byť vy.

Druhým krokom, ktorý musí byť po vašom, je vykročenie zo dverí a brány. Vy vpredu, psík pokojne za vami. Zaručujete mu tým bezpečnosť, že ho pri vyrútení sa z brány nič nezrazí a zároveň mu posielate signál, že vychádzku riadite vy, nie on. Všetko pokojne, dajte si na čas. Vaša nečinnosť psíka vyhodí z konceptu rozrušenia, upokojí sa a bude čakať na vaše pokyny.

Už je to tu, už besnie

Ak ste prvé dva kroky zvládli, ale aj tak je priebeh vychádzky v určitých momentoch nad vaše sily, nezúfajte, považujte tieto situácie len za príležitosti na zdokonaľovanie.

Najčastejšie spúšťače rozrušenia:

štekajúce psy za bránami, pes na voľno a bez majiteľa, korčuliar, bicyklista alebo rútiaci sa pes oproti vám, blížiaca sa električka, neznámy predmet pred vami atď.

Opäť, prevencia je lepšia ako následné udržanie vyvádzajúceho (alebo ustráchaného) psa. Ak viete, kde všade váš psík nezvláda situáciu a poznáte znaky vzrušenia (napnuté telo, uši vzpriamené a smerom dopredu, vztýčená hlava, chvenie napnutých svalov na stehnách), tak je to jednoduché - okamžite po ich zaznamenaní ľahkým, no ráznym trhnutím vôdzky vodorovne k sebe alebo nahor vyrušte psíka z tohto napätia a upriamte jeho pozornosť na seba. Použiť môžete aj odmenu, hračku alebo povel.

Ak ste to už nestihli a prepuknutiu sa nevyhnete, tak pre tento raz jednoducho odíďte zo situácie, choďte opačným smerom. Nezabúdajte, že odchod je len čiastočným riešením. Stretu ste zabránili fyzicky, ale nie mentálne. Cieľom je mentálne eliminovať takéto správanie, čiže včas zrušiť napätie a napomenutím docieliť poslušnosť v danej situácii.

Ak je psík len vystrašený z nejakého predmetu, nereagujte, ignorujte ho a pokračujte ďalej. K objektu sa približujte a míňajte ho v ľahkom oblúku. Tak to robia psíky prirodzene, keď sú odkázané samé na seba alebo sú vonku bez pána. Je to ich prirodzená stratégia.

Tieto kolízne situácie treba trénovať tak často, ako sa len dá. Vyvarujte sa tesne pred nimi a počas nich vlastného napätia, nervozity a strachu („panebože, ako toto zase dopadne ...“). Vzrušenie a nervozita u psíka alebo jeho útočná reakcia je len reakcia na váš strach a vaše vzrušenie, ktoré ste mu poslali pomocou vôdzky ako po telefónnej šnúre.

Nalaďte sa na prichádzajúcu situáciu napríklad spôsobom „aha, zlatko, a ideme cvičiť, zase sa o trošku zlepšíme ...“ alebo niečo podobné, čo na vás platí. Každým malým úspechom bude vaše sebavedomie rásť, budete pokojnejší a vyrovnanejší a vychádzky si začnete užívať.

Verte svojmu psíkovi, že to zvládne. Že to spolu zvládnete. Dopredu si predstavte, ako by tá situácia mala podľa vás vyzerať. Presvedčenie sa dostane do vášho povelu, vaše konanie bude rozhodné a suverénne, hodné vodcu. Vodcovi psík prenecháva riadenie, vodcu psík neriadi a prehnane nechráni.

Príčiny väčšiny problémov na vychádzke:

Ťahanie na vôdzke

Niekomu na vychádzke nevadí a akceptuje ho, ale v zásade ide o nedostatok rešpektu a vypomstí sa vám to v kolíznej situácii. Psíka ste naučili, že je vpredu a ten, kto je vpredu, riadi situáciu. Nedokážete ju ovplyvniť zo zadnej pozície a stret prebehne tak, ako ho zrežíruje psík (vystrelí po bicyklistovi, dieťati alebo približujúcom sa psíkovi, poskáče človeka, aj keď ste to vy tak nechceli).

Náprava je jednoduchá. Nedovoľte psíkovi predbiehať vás, či už s nosom na zemi alebo ako v záprahu sibírskej trojky. Maximálne mu dovoľte jeho rameno pri vašom kolene, ideálna je jeho hlávka pri vašom kolene. Usmernite ho krátkym a dôrazným trhnutím vôdzky k sebe, nie dozadu, a povelom k nohe zakaždým, keď nedodrží správnu pozíciu čo i len o pár centimetrov. Nasaďte tempo, aby nemal čas špekulovať a určujte smer.

Na začiatku používajte ako pomôcku úzke priestory na parkovisku medzi autami alebo chôdzu tesne popri stenách – psík je medzi vami a stenou, ľavým kolenom ho vytesnite vedľa alebo za seba, ak je to potrebné. Preň je to mentálny aj fyzický tréning, po 15 minútach ho nechajte prebehnúť, spraviť potrebu, označkovať a poňuchať si na 10 minút a opäť práca pri nohe.

Na mnohé psíky stačí použiť len drobnú maškrtu v ľavej ruke (ak máte psíka pri ľavej nohe), ktorú držíte tesne nad jeho hlávkou na úrovni svojho kolena. Psík sa sústredí na maškrtu a drží sa pri vašej nohe. Súčasne ho chválite a vyslovujete povel k nohe. Maškrtu môže len oblizovať, po pár metroch správnej chôdze mu ju môžete dať celú.

Keď je pri nohe, nesmie reagovať na okoloidúcich ľudí, psíkov, na nič. Musí ich ignorovať s hlávkou zdvihnutou v smere chôdze. Privítať sa s okoloidúcim môže vtedy, ak mu to dovolíte. Takže pri míňaní sa s ľuďmi trénujte povel „ignoruj“ (neotravuj, pokračuj, akékoľvek slovo, ktoré sa vám páči a vyhovuje vám), a to tak, že mu hlávku stočíte od človeka k sebe miernym trhnutím vôdzky a vyslovíte spomínaný povel, ktorý budete vždy v tejto situácii opakovať. Psík si na to zvykne a naučí sa to spoľahlivo.

Samozrejmosťou je, že vy ste absolútne pokojní, suverénni a nenecháte sa vyviesť z miery, ani keď sa to na začiatku nedarí. Po hodinke takejto vychádzky vám psík doma odpadne od únavy. Zvykne si na takýto režim a náramne sa zlepší jeho správanie všade a vo všetkých ohľadoch. Vybudujete si postupne rešpekt.

Nefungujúce privolanie

Opäť nedostatok rešpektu, prirodzená zvedavosť a obrovská príťažlivá sila ku všetkému, len nie k vám. Kynológovia radia pracovať na cvičení povelu ku mne, až kým nebude stopercentný. Majú pravdu. Bez práce nie sú koláče a len cvičenie robí majstra.

Naučte psíka, že vy ste zdroj zábavy na vychádzke, nech sa k vám spontánne vracia po ňuchaní a potrebe, vždy keď zostanete stáť. Chváľte spontánne návraty, vyslovujte povel ku mne počas približovania sa psíka k vám a zakaždým ho odmeňte maškrtou, keď doletí.

Utekajte do opačného smeru od neho, nechajte sa ním naháňať, to psíky náramne baví. Vždy, keď vás dobehne, vyslovte povel ku mne a odmeňte ho. Psík takisto k vám doletí, keď si čupnete a budete sa tváriť, že ste niečo na zemi objavili. Len čo sa prirúti, vyslovte povel ku mne a dajte maškrtu.

Ak ste sa pre neho už stali atraktívnymi a často k vám pribieha, spravili ste kus práce. Pridajte pri dávaní maškrty povel sadni, aby si maškrtu neuchytil v behu a zase nezmizol za svojimi záujmami. Aj po zhltnutí maškrty musí na pár sekúnd zostať sedieť a až vy ho uvoľníte povelom voľno, bež alebo môžeš. Slovo je na vás. Ale takto ho uvoľňujte vždy, zvykne si na to a nebude vám svojvoľne odbiehať zo sedu, z privolania alebo iných činností.

Pri dospelom a značne nezávislom psíkovi vám pomôže dlhá stopovacia šnúra, na ktorej je psík zaistený pri voľnom pohybe. Povel ku mne dávajte spočiatku len v situáciách, v ktorých ho môže splniť a nebude to preň príliš ťažké: počas prestávky v ňuchaní, po potrebe, po dokončení zoznamovania sa s iným psíkom alebo predmetom, v dostatočnej vzdialenosti od zaujímavého objektu.

Dostatočná vzdialenosť je veľmi individuálna, to musíte zistiť u vášho psíka, kedy je schopný sa vrátiť a kedy už nie. Stopovačku prestaňte používať až vtedy, keď sa presvedčíte, že sa k vám psík spoľahlivo vráti.

Ak ho budete privolávať v preň nezvládnuteľných situáciách alebo v situáciách, keď naň nemáte žiadnu páku, nikdy ho nenaučíte rešpektovať vás a prichádzať k vám. Budete si privolanie neustále kaziť, nie vylepšovať.

Psíky podľa ich majiteľov často ešte situáciu po vyslovení povelu „zhodnotia" (prebieha tzv. reflexný oblúk na odovzdanie podnetu a jeho spracovanie v mozgu, pri veľkých plemenách tak 3 sekundy, pri menších kratšie). Buďte trpezliví počas tohto momentu. Nereagujte, neopakujte povel znovu a znovu. Opakovaním povelu psíka zmätiete, seba vytočíte a psík si pôjde po svojom.

Naučte sa psíkovi dôverovať, že sa vráti. Váš hlas bude suverénny a sebavedomý, bez paniky či zlosti. Na takýto prejav reagujú mladé aj dospelé psíky.

Nefungujúce odvolanie od psov, objektov, ľudí

Vždy zdôrazňujem, že pri riadení psíka na vychádzke na voľno musíte mať plán pre každý prípad a používať rôzne taktiky, aby psík vždy splnil akýkoľvek váš povel a všetko išlo vo vašej réžii. Vštepíte mu tak do hlávky, že poslúchnuť vás musí vždy a jeho ani nenapadne vás neposlúchnuť.

Keď majiteľ odvoláva psíka bežiaceho v ústrety kamarátovi alebo práve sa oňuchávajúceho s iným, zarobil si na možný problém. Ak ho má vycvičeného a verí mu, môže to spraviť bez ohrozenia úspešného odvolania. Ak ale stopercentné odvolanie je len nesplniteľným snom (ako u väčšiny milovníkov a majiteľov psíkov), radšej nech to nerobí.

Aby sa vám to nestalo, dbajte na to, že všetko zaujímavé musíte uvidieť skôr ako váš psík, aby ste mohli reagovať v predstihu (dostatočná vzdialenosť, odpútanie iným smerom...). Ak je vzdialenosť príliš krátka a atraktivita objektu príliš silná na uposlúchnutie odvolania, ani ho nevyžadujte. Radšej použite povel zastavovací (čakaj, zostaň), ak ho máte natrénovaný. Psíka zafixujete v danej vzdialenosti a vy sa zatiaľ pokojne priblížite, aby ste mohli reagovať.

To je totiž spontánne správanie psíka: ak vidí niečo zaujímavé v diaľke, najskôr sa zastaví, nechá si čas na získanie viac informácií čuchom a zrakom a až potom reaguje priblížením. Je jedno, či vidí iného psíka, zviera, človeka, dieťa alebo predmet. Tento povel je preň prirodzeným správaním, preto ho splní bez problémov. Odvolávací povel na návrat musí prebíjať jeho zvedavosť, a preto je pre psíka ťažší.

Správny vodca pomáha svojmu psíkovi povel splniť, nie mu ho viac komplikovať, ako je únosné. Čím viac povelov na „diaľkové riadenie“ svojho psíka naučíte a aj ich budete používať, tým viac slobody svojmu psíkovi môžete darovať.

Kontakt psíkov je vždy konfliktom

Pre mnohých majiteľov je neprekonateľným problémom a veľkým stresorom zvládnutie samotného kontaktu psíkov.  V prvom rade, zachovajte pokoj, váš psík nie je asociál. Prirodzene ovláda psiu etiketu, verte mu. Ak znervózniete už vopred, dáte mu signál, že vás má brániť. A vtedy je jedno, či máte čivavu alebo vlčiaka, skrátka váš psík hneď skočí do druhého a nehľadí na slušné správanie. Obrana svojho pána je pre neho prioritná.

Ak ste stretli suseda a chcete sa porozprávať, zvoľte si spoločný smer a psíky vám pôjdu popri nohe zatiaľ bez kontaktu. Pár minút takejto chôdze im dá signál, že pre tento moment ste jedna svorka. Rozrušenie u nich opadne a to je čas, kedy môžete zastaviť, dovoliť im oňuchanie a pokojne debatiť so susedom.

Psíky vám buď čakajú pri nohe alebo si ľahnú. Neposkakujú, nenapínajú vám vôdzku, nekňučia, že poďme už ďalej. Kňučanie ignorujete, nepokojný pohyb usmerňujete jemným trhnutím vôdzky a povelom sadni alebo čakaj. Je to pre ne tréning, využívajte ho. Unavíte ich a zároveň trénujete mentálne ovládanie psíka.

Ak sa na vás rúti cudzí pes bez majiteľa, pokojne ho spomaľte autoritatívnym tónom „pomaly“ alebo vystretou dlaňou proti nemu. On to gesto pochopí a spomalí. Pochopí aj to, že situáciu riadite vy.

Svojho psíka máte na krátko pri nohe a má povel čakaj, sadni alebo ľahni, to je na vás. Nastražené uši a natiahnutý krk dopredu mu netolerujte, je to znak vzrušenia. Od vzrušenia je len krôčik ku konfliktu. Myknite vôdzkou alebo sa ho dôrazne dotknite. Prerušíte tak napätie. Natiahnutý krk, vetrenie a sklopené uši sú len zvedavosť a to je v poriadku. Môžete nechať, nech sa zvítajú alebo zoznámia.

Vôdzku nemajte za žiadnych okolností napnutú, musí  byť uvoľnená, aby ste náhodou nedvíhali hlávku svojho psíka nahor. To môže cudzí psík vyhodnotiť ako arogantné a nenáležité chovanie a umravní  vášho psíka okamžite dotykom do krku. Je to väčšinou len výchovný dotyk, aj keď vám to pripadá ako útok cudzieho psa. A navyše, zavinili ste ho vy, nie váš psík ani ten cudzí.

Ak sa míňate so psíkom na vôdzke a správa sa pokojne, len ten váš špekuluje, usmernite ho dotykom alebo vôdzkou na elimináciu vzrušenia. Ak to nepomôže, kontakt mu nedovoľte a pretrénujte povel ignorovania. Na zlepšenie ovládania často pomáha, keď so svojím psíkom v sede pozorujete iné psíky, či už v hre alebo inom pohybe, bez kontaktu a bez priblíženia. Neverili by ste koľko sa dokážu psíky naučiť len pozorovaním. Zároveň sa tak učia trpezlivosti.

Ak je vzrušený cudzí psík a váš je pokojný, pokojne pokračujte ďalej bez kontaktu. Majiteľ vzrušeného psíka uvidí váš pokoj a suverenitu a pravdepodobne sa stiahne nabok, aby nevyzeral nešikovne v porovnaní s vami. S tým nič neurobíte, idete si skrátka po svojom a tešíte sa, akého máte slušného psíka. Ak by ste sa usilovali aj napriek vzrušeniu cudzieho psíka o kontakt, môže prísť ku konfliktu.

Konflikt vždy spôsobí psík, ktorý je neistý, nervózny, vzrušený alebo sa nespráva prirodzene v dôsledku chybného a neistého chovania svojho majiteľa. Chybným je aj napríklad povolenie opierania sa psíka o majiteľa. Tým ho majiteľ posiluje a on to využije voči cudziemu psíkovi .

Napríklad, prirodzene submisívny psík stojí na voľno pri majiteľovi, príde k nemu starší alebo sebavedomejší psík a on sa hneď oprie o nohu svojho majiteľa. Naberie odvahu, ktorá mu nie je prirodzená a  cudzieho psíka privíta odbojne a arogantne. Ten však okamžite vycíti jeho neistotu a dá mu výchovný pohlavok v podobe kusnutia do krku, aby ho zrovnal na patričné miesto. Zdôrazňujem, že nejde o útok, tieto dotyky do krku nikdy nie sú krvavé alebo kožu poškodzujúce.

Každý majiteľ pozná svojho psíka, vie, či je prirodzene suverénny, sebavedomý alebo prirodzene submisívny čiže podriadený. Ak máte sebavedomého alebo submisívneho psíka, zvyčajne nemusíte nič korigovať. Správajú sa spontánne a dávajú zrozumiteľné signály svojím telom.

Ak máte neistého alebo nervózneho psíka, ten sa nevie správať prirodzene. Pomáhate mu zvládať tieto situácie svojím sebavedomím, autoritatívnymi povelmi a pokojom. Takýmto spôsobom ho po čase naučíte prirodzenejšiemu a istejšiemu chovaniu.

Bežne v domácnostiach je veľmi málo skutočne agresívnych psíkov. Ide väčšinou len o nezvládnutú socializáciu vo vonkajšom prostredí, neistotu a rozrušenie na strane psíka aj jeho majiteľa.

Ak je napriek týmto radám situácia u vás nezvládnuteľná, dohodnite si osobné stretnutie a spoločne uvedieme stav na pravú mieru. Zvyčajne nie je chyba v psíkovi, ale len vo vašej komunikácii s ním.