Napísala mi klientka s veľmi častým problémom, zvlášť pri malých plemenách. Tým ľudia nevenujú toľko energie v podobe výchovy a výcviku, sú skôr len malí milí spoločníci. No situácia sa môže zvrátiť vo veľmi neznesiteľnú, aj keď psík nie je napríklad fyzicky nebezpečný:

„ ... s priateľom sme si kúpili yorkšírskeho teriéra, dospelého. Dnes má poldruha roka, je zlatý, len nám v byte špiní a ciká. Najskôr sme si mysleli, že je to na truc, vždy keď odídeme. Po vyliečení močových ciest a neskôr aj kastrácii to však aj naďalej pokračuje. Všetky rohy v byte poocikávané, parkety už poriadne vyduté, no katastrofa ...“

Takto nejako začínajú všetky maily s týmto problémom. Napriek tomu, že má psík dostatok venčenia a majitelia sa mu každý deň venujú, má vnútorný záchod s chémiou na nalákanie a vykonanie potreby, v ich neprítomnosti následne po venčení spraví to, čo musí. Návrh veterinára na kastráciu majitelia akceptovali, obmedzenie priestoru pomocou klietky sa im zdalo neľudské. Nápady došli, už nevedeli, ako ďalej.

S tým s nimi súhlasím, nie je to prijateľné súžitie – nielen pre človeka, čo je pochopiteľné, ale ani pre psíka. Necíti sa psychicky komfortne, keď si zobral na seba úlohu riadiť ľudskú domácnosť.

Pocikávanie v byte u takto starého psíka môže po eliminácii zdravotných problémov spôsobovať buď stres z rôznych dôvodov alebo absencia autority majiteľa a jeho prevzatie priestoru i s ľuďmi a následné značkovanie svojho priestoru.

Keďže zdravotné problémy sa vyriešili a aj ho vykastrovali ( vonku si už nič neznačkuje, teda vonkajší priestor prenechal sebavedomejším jedincom), predpokladala som, že ide o značkovanie neobsadeného priestoru, nie uvoľňovanie stresu. Hovoria o tom aj ocikané rohy namiesto mlák. Vystresovaný, bojazlivý alebo neistý pes neocikáva, on sa len pociká alebo vykaká na podlahu, čím sa mu psychicky uľaví.

Dominantný jedinec, ktorý prevzal riadenie domácnosti a privlastnil si priestor, ocikáva, niektoré aj kakajú do priestoru alebo na predmety. Robia to v neprítomnosti, ale často aj v prítomnosti majiteľov, úplne otvorene. Netreba s tým mať zľutovanie, treba spraviť všetko pre to, aby mu majitelia začali signalizovať, že priestor preberajú oni a začali si urýchlene budovať autoritu. Keďže človek to nemôže spraviť precikaním značiek, treba začať odstraňovať manipulovanie človeka, nastaviť nové pravidlá, disciplínu a venovať sa mu "pracovne", nielen hrou, a to doma i vonku.

Ak sa mu aj majitelia venujú dostatočne, nemusí to byť efektívne pre jeho mentálnu únavu a nie jednoznačné vyjadrenie ich autority. Hlavný problém je v psychickom nastavení majiteľov k psíkovi, v ich prístupe a podvedomej benevolencii (veď je taký malý a zlatý). Je to podvedomé správanie mnohých majiteľov, nielen malých, ale aj veľkých plemien. A to treba zmeniť na vedomé a cielené konanie šéfa svorky.

Ako prvú pomoc vždy odporúčam preštudovať si článok na mojej stránke o manipulatívnych zručnostiach psíkov:

http://www.stastnypes.sk/stastnypes/10-Vodicak-na-psika/31-Nenechajte-sa-zmanipulovat,

identifikovať všetky manipulačné pokusy od neho smerom k ľuďom v domácnosti a následne pokusy blokovať a rušiť, až postupne zaniknú. Tým si začnú ľudia budovať autoritu a vysielať psíkovi prvé signály, že priestor nie je jeho, ale ich. Ďalším krokom je riadiť hru alebo zamestnanie s ním, aby ho mentálne unavili. Ak psík robí tú istú vec na povel človeka, nie z vlastného rozhodnutia, je to práca, nie zábava. Práca unavuje psychicky aj fyzicky, zábava len fyzicky, čo málokedy psíkom stačí na vyčerpanie a nastolenie pokoja v ich duši.

Označkovaný priestor treba čo možno najdôkladnejšie vydezinfikovať, psíkovi vymedziť menší priestor počas neprítomnosti majiteľov. Používanie klietky nie je nezmyselné alebo surové. To je len pohľad človeka. Pre psíka je to priestor bezpečia a istoty a nerobí tam neplechu. Ak sa na to správne naučí, bude ten priestor milovať a rád tam tráviť čas. Preto majú napríklad vonkajšie psy svoju búdu - oklieštený a bezpečný úkryt vo veľkom priestore. Interiérové psy ju zvyčajne nemajú a často by im búda či klietka prekrytá dekou pomohla v ich psychickej neistote či nevyrovnanosti.

Vždy zdôrazňujem nielen pri tomto probléme, ale pri všetkých formách neprijateľného správania, že po zmene prístupu majiteľa k psíkovi sa niečo zlepší v jeho správaní veľmi rýchlo, niečo pôjde pomalšie a niečo sa zhorší. To je súčasťou procesu. Nikto sa rád nevzdáva dobytých území, symbolických alebo skutočných, však?

Ako rýchlo sa situácia dostane pod kontrolu, to vždy závisí od psychickej sily a šikovnosti majiteľov. Psíky jednoducho potrebujú mať pocit, že niekto riadi ich život, že sa nemusia o to starať. Je to človeku podriadený živočíšny druh.

Keď to nespraví človek, tak pud sebazáchovy im velí, že pozíciu vodcu musia prebrať oni. Niekto skrátka musí ochraňovať svorku, aby prežila. To sú zákony prírody, len človek ich akosi opomenul. A z toho vzniká väčšina problémov v súžití človeka so psíkmi.

Viac čítajte ešte aj tu.

Ak si ani vy neviete s niečím poradiť a ste už v koncoch, dohodnite si osobné stretnutie, na riešenie prídeme spoločne.