Dnes už nie je nezvyčajné, že v mnohých domácnostiach vidíme nie
jedného psíka, ale aj dvoch či dokonca aj troch. Dôvody ľudí sú rôzne, ale
často sa stretávam s tým, že ľudia sa takto rozhodnú bez nejakej dlhšej
úvahy a vôbec netušia, čo všetko takéto rozhodnutie obnáša. Obyčajne na to
prídu až vtedy, keď ich to zaskočí alebo sú nútení riešiť nejaký problém, ktorý
predtým pri jednom psíkovi nemali.

V prípade, že máte psíky zvládnuté, sú poslušné a robia vám
radosť, je to rozhodne úplne iný pocit a iné zážitky zo spoločného súžitia
s viacerými psíkmi, ako keď máte len jedného.  O psíkoch sa takýmto spôsobom dozviete oveľa
viac od nich samých, pretože ste očitými svedkami ich spoločnej jednodruhovej
interakcie. Zistíte, ako predchádzajú konfliktom medzi sebou, že sú k sebe
veľmi ohľaduplné, tolerantné, môžete odpozorovať, aké komunikačné prvky
používajú, ako si vedia určiť svoj osobný priestor , ale aj to, aké sú
k sebe starostlivé. Toto všetko sa však dozviete len v prípade, že
ste dokázali svojím vedením vytvoriť pravidlá a hranice, ktorým psíky
rozumejú a vlastným prístupom ste ich presvedčili, že je nevyhnutné ich
dodržiavať,  čím ste nastolili vo svojej
rodine harmóniu.

V opačnom prípade, teda v prípade nedostatku skúseností a znalostí o
tom, ako sa správajú psíky, keď ich je v rodine viac, vás môže postretnúť
množstvo problémov vznikajúcich v dôsledku rôznorodosti dynamiky
a povahového typu jednotlivých psíkov. Alebo vás len jednoducho zaskočí
fakt, že starať sa a vychovávať dvoch psíkov je náročné fyzicky, psychicky
aj finančne.

Takže, kým si obstaráte druhého psíka do rodiny, mali by ste si otvorene
povedať, čo je dôvodom pre takéto rozhodnutie.

Ak je dôvodom to, že celkom nezvládate svojho prvého psíka a myslíte si, že by všetky problémy s ním vyriešil druhý pes, rozmýšľate nesprávne.

Túto chybu robí podľa mojich skúseností obrovské množstvo majiteľov psíkov.
Nepridajte sa k nim. Následkom takéhoto rozhodnutia totiž nie je
odstránenie problémov, ale problémy dvojnásobné!

Ak však toto nie je váš dôvod, ale jednoducho ste si povedali, že máte
priestor (časový, finančný, fyzický) aj na druhého psíka, určite si dobre zvážte
aj tieto veci:

- Akej povahy je psík, ktorého už máte doma a aký by mal byť ten druhý, aby sa dobre
znášali.  Ak je prvý pohodlný, komótny a celkovo pomalší, ten druhý by rozhodne nemal byť veľmi aktívny
a temperamentný či oveľa starší alebo oveľa mladší. Nedokázali by spolu
harmonicky nažívať a vznikali by problémy.

- Dokážete druhého psíka bez problémov začleniť do svojej domácnosti, aby ste nenarušili
jej chod a rytmus všetkých členov, či už ľudských alebo zvieracích? Tu mám
na mysli hlavne starých rodičov alebo menšie deti, ktoré nemusia zvládať nápor
dvoch divochov pri hre a spoločnej komunikácii alebo máte doma už nejaké
zvieratká, s ktorými nový psík zo začiatku (alebo aj natrvalo) nebude
vychádzať a bude treba to riešiť.

- Prítomnosť dvoch psíkov v rodine znamená hlavne zo začiatku veľký chaos, kým sa
nevyjasnia ich hierarchické pozície a režim v rodine. Trúfate si to
zvládnuť bez pomoci? Lebo ak nie, tak to budú ďalšie náklady navyše.

- Budú sa na začlenení a výchove psíkov zúčastňovať všetci členovia rodiny, alebo je to len
vaša partizánska akcia? Uvedomte si, že sám to nemôžete zvládnuť, pretože
určite budete potrebovať súčinnosť všetkých v rodine.

- S druhým psíkom musia práve preto súhlasiť všetci členovia rodiny, bude to veľký zásah
do ich života a celej domácnosti.

- Máte miesto v byte aj na druhého psíka? On musí mať totiž vlastný priestor na spanie
aj hranie.

- A samozrejme, budú to dvojnásobné finančné výdavky na krmivo, veterinárnu starostlivosť
a váš čas.

Mnoho majiteľov psíkov si neuvedomuje, že sú zodpovední za správne
nastavenie vzťahov medzi prvým a druhým psíkom. Nesmiete dovoliť, aby
jeden druhého šikanoval či nadmerne otravoval aktivitami - šikanovať môže napríklad
prvý nového, poprípade, ak je novým psíkom temperamentné šteniatko, to zase
otravuje prvého psíka a je neodbytné pri výzvach na hru alebo zabratie si
priestoru. Ak sa jeden psík pred druhým nedokáže ubrániť, musíte zasiahnuť. Ak
je zase prvý príliš dominantný a chce všetko riadiť, opäť musíte zasiahnuť
a dať mu najavo, že na riadenie ich vzťahov ste tam vy, nie on. Oba psíky
musia cítiť, že rozhodujete vy a že sa na vás môžu spoľahnúť. Za celých
osem rokov spoločného súžitia s našimi dvoma fenkami rhodézskeho
ridgebacka sme nezažili, že by jedna na druhú zavrčala. Obe si vedia náležitým
spôsobom nárokovať svoj osobný priestor, pokoj, hračky či jedlo, no keby to
náhodou nespravili korektným spôsobom, vtedy musí zasiahnuť hlava rodiny a ukázať,
čo je žiaduce a čo už nie.

Ak ste sa teda už rozhodli, všetko si zvážili a máte pocit, že by
sa vám predsa len zišli nejaké tipy pri začlenení druhého psíka do vašej rodiny, prečítajte si určite aj toto.

Alebo už druhého psíka v rodine máte a nie celkom to zvládate, som tu
pre vás.

Dohodnite si osobné stretnutie a situáciu spoločne uvedieme na pravú mieru.