Od konca novembra 2013 máme nového člena svorky. Popri deväťročnej Sil a desaťročnej Ree zdieľa našu domácnosť mladá fenka RR Cassiopeia (Casia alebo Cas).

Doniesli sme ju ako 4-mesačnú, pretože potrebovala novú rodinu. V pôvodnej ju mali veľmi radi, venovali sa jej od 5. týždňa života, no kompletnú pozornosť jej majiteľov si vyžadoval náročný zdravotný stav ich trojročných dvojčiat. Takže na jej výchovu a starostlivosť o ňu už nezvyšovali kapacity, ako sa ukázalo.

Casiine prvé týždne u nás boli pre ňu veľmi hektické a psychicky náročné. Je to vysoko temperamentná, sebavedomá fenka, ktorá v 4 mesiacoch prejavovala nadmernú šteňaciu drzosť, aroganciu a dominanciu voči všetkým našim starším fenám (našim RR i tým rodinným, 5-ročnej weimarke a 3-ročnej labradorke). Až tak, že sa s ňou žiadna z nich nehrala, len ju otrávene odháňali vrčaním alebo ignoráciou.

Bolo to pre ňu obrovské prekvapenie a šok, že toľko psov okolo a svet sa netočí podľa nej. Šteniatka, ktoré prídu do svojej novej rodiny vo veku 5 až 6 týždňov, sa takto správajú. K svojim ľuďom i ku zvieratám v rodine. Je to neznesiteľné, vytvára to veľmi stresové prostredie, ale je to bežné, pretože boli zo svojho vrhu príliš skoro odobraté a tie ďalšie tri spoločné týždne, počas ktorých sa práve učia medzi sebou hrať, akceptovať sa navzájom a učia sa dominantným i submisívnym rolám v živote, im boli odopreté.

Casia je však veľmi inteligentné a vnímavé stvorenie. Prvý týždeň bol pre nás všetkých obzvlášť ťažký, ale už po prvom mesiaci pochopila, čo sa od nej očakáva. Staršie feny podstúpili operácie, ja som ochorela, no Vianoce ako vyšité. Prežili sme ich v spálni v posteli a na pelechoch, vrátane 4-mesačnej Casie, ktoré presne vedela, že zrazu nemá obťažovať, len tichučko ležať v peliešku a ožiť, až keď ju oslovíme. Úžasná reakcia na ten vek a predchádzajúce chovanie.

Počas ďalšieho mesiaca pochopila náš bežný denný režim – kedy treba byť v peliešku a oddychovať, keď ja pracujem, kedy sa ide na vychádzku, kedy sa na záhrade hráme a cvičíme. Opäť úžasný výkon z jej strany.

Jej pubertálne správanie sa dostavilo zo dňa na deň po dovŕšení 6. mesiaca. Pozostávalo zo svojvoľného vzďaľovania sa na vychádzke a nechuti prichádzať na povel, keď sme boli všetci vonku. Asi si myslela, že to za ňu odpracujú Sil a Rea. Lebo to naozaj aj robili.

Po predchádzajúcom psychickom tlaku, ktorý som na ňu vyvíjala počas jej prvých týždňov u nás, aby zapadla a my sme sa vrátili k nášmu pokojnému životu, som tieto výstrelky len chápavo usmerňovala a taktizovala, aby som ju v danom časovom a priestorovom limite aj tak dostala k sebe a na vôdzku. Na vôdzke jej puberta vždy skončila, pretože musela kráčať pokojne a disciplinovane ako staršie dámy. Nikto by podľa jej správania nezistil, že pri nich kráča pubertiak. Ten sa z nej stal, keď dostala voľnosť. Neriadená jadrová strela stredného a ďalekého doletu. A k tomu otravná ako yperit. Nič výnimočné, skôr bežné u pubertálnych psíkov.

Tento víkend (polovica februára) ma však ohúrila a mohla som len skonštatovať, že je dôstojným predstaviteľom svojho plemena RR.

Jemná, ohľaduplná, vždy naštartovaná do hry alebo pokojne čakajúca v ústraní, keď si to situácia vyžadovala. Šľachtičná duševným stavom i fyzickým zjavom (rastie do krásy). Stalo sa totiž to, že nás prišla prvýkrát navštíviť jej pôvodná rodina. Casia bola u nás už dlhšie ako u nich, no akonáhle po úvodnom obrannom rituáli nášho pozemku (bezpečne za staršími fenami) zbadala a zacítila dvojčatá, úplne sa zmenila. Celé telo sa jej rozihralo, každý sval zakmital - bola od radosti ako zmyslov zbavená.

Je pravda, že počas tých troch mesiacov mala u nás veľa zážitkov s inými psíkmi, no s deťmi nie. Považovala som za kľúčové naučiť ju akceptovať rôzne povahy a temperamenty psíkov a dokázať sa s nimi hrať, vzhľadom na ten skorý odchod zo svojho vrhu.

Kontakt s deťmi mal byť jej ďalšou úlohou a netušila som, ako to zvládne. Tak mi to teda ukázala. Len jedno z dvojčiat bolo od začiatku jej parťákom v hre, to druhé neprejavovalo o ňu žiaden záujem. A tak to bolo aj teraz.

Privítala sa s oboma chalanmi, jedného nechala na pokoji po celý čas a neobťažovala ho ani svojou radosťou ani svojou veľkosťou (už má takmer veľkosť dospelého RR). No a so svojím parťákom sa pustila do tak nádhernej, radostnej a pokojnej hry, že len moja prirodzená duchaplnosť mi zatvorila ústa. Manžel bol ako obyčajne stále v pohotovosti so svojou elektronickou ekvipážou, takže je z toho aj krátke video na facebooku Šťastného psa.

A ja som si uvedomila, že z nej vôbec nie je neriadený pubertiak, ale dospievajúca slečna, ktorá vie, čo sa patrí.

RR sú skrátka také, spoločníci „do každého počasia“ (ak ich správne vychováte, dôverujete im a zaslúžite si svoju autoritu a ich rešpekt pokojom, trpezlivosťou a nadhľadom).

V ten istý víkend sa manžel rozhodol, že Casia zvládne aj posledný a vlastne jediný výrazný pubertálny prejav – nechuť prísť vonku na povel. Zvládla to s manželom bravúrne a ja som ostala opäť od úžasu s otvorenou pusou. Nad oboma. Pretože manžel je z našej dvojky práve ten tolerantnejší a benevolentnejší (ako väčšina mojich klientov). No rozhodol sa, nastavil sa tak a Casia to skrátka prijala. Ja som zistila v týchto dňoch, že to nebola len náhoda, ale že je to trvalý psychický stav.

Možno si niektorí z vás povedia, že čo je na tom divné, veď sa výchovou psíkov a tréningom ich majiteľov zaoberám profesionálne, takže každý psík musí u mňa „makať“, starý, mladý, náš či cudzí.

To je fakt, no naše psy neprechádzajú žiadnym špeciálnym tréningom ani výcvikom, žijú s nami, nedokonalými ľuďmi a jediné, čo ich formuje a tvaruje k prirodzene slušnému chovaniu sa k ľuďom i ostatným psom, je zrozumiteľná výchova, pravidlá v domácnosti a dôslednosť ruka v ruke s trpezlivosťou a prirodzenosťou. A to isté učím i majiteľov psíkov, ktorí ma oslovia, že im to akosi nejde.

Mojím mottom je harmónia v rodine i s celým okolitým svetom, nie dril. Takže naše psy nie sú vydrilované k poslušnosti, sú vychované. A to zvládne každý, aj ten, kto nemá rád dril tak ako ja.

Ak vás to oslovilo, nemáte radi dril, ale chcete mať poslušného psíka a žiť s ním v pohode a harmónii, no zatiaľ to tak nevyzerá, zavolajte mi. Spolu sa na to pozrieme a uvedieme to na správnu mieru.