Frenky, weimarský stavač

Pred necelými 6 rokmi padlo uvoľnené miesto v našej svorke veľmi vhod jednému krásnemu 6-ročnému psovi -  weimarskému stavačovi Frenkymu.

Vo svojej rodine zažil veľmi tragické udalosti, ktoré poznačili jeho psychiku výrazným spôsobom - vnútorný stres a nepokoj, neustála elektrizujúca aktivita tela, obhrýzanie kameňov, nočné pocikávanie, neschopnosť i neochota interakcie s inými psami, neschopnosť akceptovať akýkoľvek ľudský dotyk voči svojmu telu .... a vyratúvať by sme mohli ďalej.

Mali sme byť len prestupnou stanicou z dočasnej opatery k jeho novému domovu, no jeho žalostný psychický stav si vyžadoval špecifický prístup. A to by bežná psíčkarska rodina, kam mal namierené, jednoducho nezvládla. Pretože už to psychicky nezvládla ani stanica dočasnej opatery ...

Tak sme sa rozhodli nechať si ho natrvalo a pokúsiť sa vylepšiť mu zdravotný stav.

Zostala nám vo svorke len Cassia (to nespratné šteňa), keďže Rea a Sil zomreli pár mesiacov predtým... tak sme dúfali, že to už päťročnú Cassiu zamestná a vyvedie z melanchólie, do ktorej upadla, keď jej odišli obidve šéfky.

Ani keby sme ako chceli, tak by sme neodhadli to množstvo psychického nasadenia, ktoré na nás i Cassiu čakalo v podobe tohto vysoko traumatizovaného a silno nátlakového weimara.

Dnes je to, ako hovorím, takmer 6 rokov, čo patrí k nám - čiže toľko, koľko mal, keď k nám prišiel. Už po pár mesiacoch som pochopila, čomu bol vystavený personál v dočasnej opatere. A keby som nebola tak na cieľ zameraný a odhodlaný človek, dostalo by to i mňa.

Stratégia, ktorú som doma nastavila, nám prinášala postupné úspechy i pravidelné prepady, keď sme sa príliš skoro potešili a poľavili v úsilí. Na správnej ceste ma udržiavala Cassia, ktorá moju stratégiu inštinktívne vylepšila k dokonalosti a prikazovala „vytrvaj“, keď som pochybovala o správnosti svojich krokov. To jej usmernenie „vytrvaj“ vyzeralo ako totálna ignorancia všetkých jeho zvukov, poskakovania, otravovania pohľadom a kvílením, frenetického hryzenia kameňov či v lepšom prípade neskôr tvrdých paličiek. Nič ju nevyrušilo z jej polihovania či inej činnosti.

Stabilnejšie výsledky sme dosiahli až v 2. a 3. roku nášho spoločného života, vo 4. roku som už začala „zaspávať na vavrínoch“, v 5.roku som už verila, že sme to prekonali a v 6. roku, čiže teraz, sme začali naprávať  z toho vzniknuté škody. Naprávame ich už pár mesiacov ....

Stratégia bola postavená výlučne na komunikácii v reči tela, ktorou zvieratá / psy komunikujú prirodzene, čiže mozog nie je zaťažený ničím cudzím a devastujúcim (čím učenie a veľa ľudskej pozornosti pri verbálnej komunikácii pri zasiahnutej psychike môže byť).

Odborné zahraničné zdroje pri traumatizovanom mozgu odporúčajú len pokoj a prirodzený ničím nerušený život v prírodnom prostredí, napríklad vo výbehu, aspoň rok. No hlavne nerušený človekom a jeho úsilím psa niečo neustále učiť.

Keďže my žijeme spolu so psíkmi doma v interiéri, nie je to možné. Tam platia pravidlá súžitia a riadenie správania je nevyhnutné. Takže opäť sa osvedčila len reč tela, slovné povely žiadne, vychádzky vo vonkajšom prostredí žiadne. Vonku  je riadenie psa mimo vodítka skutočne nevyhnutné, takže boli najviac traumatizujúce, vrátane jeho totálnej neschopnosti chodiť na vôdzke pri nohe.

Pôvodne nepodriadená, vzdorovitá a nezávislá Cassia, sa razom stala šéfkou a neustále mi ukazovala, ako jej vnútorný pokoj a ignorancia všetkého nevhodného funguje a zároveň upokojuje. My ľudia takéto niečo nechápeme a ani to nevieme tak bravúrne, bez emócií používať. Naučila som sa to, hoci raz to bolo lepšie, raz horšie.

Frenky je skrátka majster vo využívaní ľudských emócií a iných slabých vnútorných stavov človeka vo svoj prospech. Aj keby tým sám seba ohrozil. Skrátka „keď musíš, tak musíš“, ako v tej reklame. A takmer si práve v tej stanici dočasnej opatery privodil týmto spôsobom život ohrozujúcu situáciu.

No ale keďže vieme vďaka vedcom, že zvieratá, a teda ani psy, nerobia nič vedome a naschvál, ale že ich správanie je len inštinktívne, nastavila som sa ako flegmatická ignorantská Cassia a pokojne pasívne som pátrala po príčine inštinktívneho  nátlakového správania ... a zrušila som napätie v domácnosti (kto má navrch a prečo stále robí najrôznejšie nátlaky, keď mu to vôbec nič neprinesie). Lebo aj neprinieslo. Sú u mňa veci, kadiaľ vlak nejde ... no skúsiť to môže.

No a na oplátku som od Frenkyho získala nesmierne množstvo informácií o tom, ako môže dopadnúť pes za určitých životných okolností, čo to všetko s jeho psychikou môže spraviť i ako ju opraviť. A že vôbec nie je jediný a takých psíkov môže byť hodne a ja už teraz viem, že sa to môže prihodiť a čo s tým spraviť. Skrátka, bez Frenkyho by som ako profesionál nebola kompletná ...

Tip:

Ak sa vám veci začnú kaziť, buďte pripravení zmeniť vo svojom chovaní drobnosť či sa vrátiť o pár krokov späť a dať veci opäť do poriadku. Príroda v podobe Frenkyho mi to neustále potvrdzuje.

1/2024