Rea (Bwana Solipse)

*11/2003

+05/2018

Z našej dvojice rr (staršia Rea a mladšia Sil) bola Sil vždy tá rýchlejšia a Rea šéf mysliteľ. Aj tú pomyselnú životnú cieľovú rovinku prešla Sil ako prvá, no len o kúsok. Do troch mesiacov po nej ňou prešla aj šéfka Rea.

V 15.roku života sme Reu na „vlastnú žiadosť“ nechali odísť a ukončiť boj s rakovinou. A to že bojovala!

Keď mala osem, náhodou sme zistili obrovský nádor na slezine. Stihli sme to o 5 minút dvanásť. Keď mala desať, pri sterilizácii sa objavili nádory na mliečnych žľazách.  Vyrezané a vyriešené.

Keď mala dvanásť, opäť sme ju ukradli hrobárovi z lopaty pri torzii žalúdka. A po štrnástych narodeninách sme úspešne odstránili otvorený kožný nádor.

No a medzitým sme si spokojne nažívali a s nadhľadom a rozvahou šéfka Rea dohliadala na svoju svorku (o rok mladšia Silvia a o 10 rokov mladšia Casia) i moju prácu s klientskymi psíkmi. Práve s nimi to všetko „odmakala“ Silvia ako prvý zodpovedný asistent a Casia ako hlavný zabávač a programový animátor.

No s Reou to vlastne začalo (bolo to pred viac ako dvadsiatimi rokmi a ja som si myslela, že už nie som začiatočník.... dnes na to spomínam s úsmevom. Usmievam sa, samozrejme, hlavne nad sebou.)

Náš každodenný život s domácim miláčikom Reou mi dával zabrať. Dlho som si myslela, že horšie to nemôže byť so žiadnym iným psom. A keď som (postupne a nie tradičnými výcvikovými metódami) zvládla ju, myslela som si, že už zvládnem hocičo. Zásadný omyl.

To som však zistila až oveľa, oveľa neskôr....

Rea bola ako šteniatko a tínedžer nepoddajná, sebavedomá a drzá, no práve ona vyrástla v toho najlojálnejšieho a najspoľahlivejšieho psa, ktorý ma naučil mimoriadne dôležitú vec:

ako byť šéfom a čo to znamená byť šéfom.

Kedy nepovoliť a kedy ústupom dosiahnuť svoj zámer. Vždy mala navrch a nikdy nešla do otvoreného konfliktu. Ale aj tak dosiahla svoje. A zvyšok psej spoločnosti ju akceptoval.

Disponovala neuveriteľnou psychickou silou, kombinačným potenciálom v dosahovaní svojich zámerov, avšak aj veľkou ochotou podriadiť sa našim želaniam. Teda nie od začiatku, ako som spomenula vyššie ...

Práve ona mi ukázala, ako funguje reč tela a ako sa musí chovať šéf, ak chce byt šéfom. Naše slovné povely, ktoré na to tradične my ľudia používame, s tým nemajú nič spoločné. Ale reč tela, tá teda funguje za každých okolností, ak sa naučíme jej rozumieť a používať ju.

A toto je jej posolstvo, ktoré odovzdávam ďalej vo svojej úžasnej práci a učím to ďalších ľudí. Bez nej by som to nevedela a učila by som ich len cvičiť svoje psíky. Ona mi ukázala, ako si rešpekt zaslúžiť, nie vytrénovať, ako rozumieť a komunikovať so psíkmi prirodzenejšie, v ich rodnom jazyku (nikdy nie je na škodu ovládať viac jazykov).

Ďakujeme, Rea, stále nám chýbaš, stále ma inšpiruješ ...

A toto som, prosím, bola schopná napísať až vyše roka po jej smrti. A uverejniť až po ďalších troch.

Nikam sa netreba ponáhľať. Aj to ma naučila Rea.

1/ 2024

Ak sa chcete inšpirovať alebo ste sa v tom trochu našli, pokojne sa ozvite. Rada pomôžem osobne či na diaľku.