„Môj psík má 7 mesiacov, lieta vonku ako pustený z reťaze, nepočúva ma, keď ho volám, skáče a desí ľudí svojou radosťou a nadšením
…

Takéto a veľmi podobné maily a telefonáty sa najčastejšie objavujú v mojej pošte. Trápi to mnohých majiteľov psíkov a doháňa ich to často až k zúfalstvu.

Hneď na začiatok si musíme vysvetliť zopár dôležitých vecí. Privolanie, teda povel ku mne, nie je obyčajným povelom. Nedá sa naučiť tak ľahko ako bežné povely sadni, ľahni, k nohe ... a iné.

Je to magický povel, ktorý zhmotňuje celý váš vzťah so psíkom. A pochopiteľne aj jednotlivo vzťah každého člena vašej domácnosti. Nie všetci členovia domácnosti sú psíkom rovnako rešpektovaní. Je to povel, ktorého spoľahlivosť predstavuje veľkosť rešpektu psíka voči vám, silu vašej autority a správnosť nastavenia vášho vzťahu s ním.

Traduje sa, že pes – priateľ človeka. Ja vravím, že len za určitých okolností. Do akej miery môžu byť rovnocennými priateľmi nadriadený s podriadeným a naopak?

Ak máte výborný vzťah so svojím šéfom, aj tak sa k nemu nemôžete vždy správať ako k svojmu najlepšiemu kolegovi. Ten za vás zodpovedný nie je, ale váš šéf áno. Čiže vždy nastane situácia, keď je potrebné priateľstvo odsunúť nabok a rešpektovať želanie šéfa. Pretože on je zodpovedný za vás, za celé oddelenie či fabriku. A priateľstvo zase nastúpi v „mierových časoch“, keď o nič nejde. Len o pokojnú a príjemnú pracovnú atmosféru, v ktorej sa podávajú tie najlepšie výkony.

Pri budovaní vzťahu so psíkom je v hre veľa dôležitých detailov závisiacich od povahových vlastností psíka i každého člena rodiny, vrátane detí. Od ich vnútornej sily obhájiť si svoje miesto a osobný priestor. Počas mojej praxe som spoznala ľudí rozhodných a autoritatívnych, no voči vlastnému psíkovi bezmocných. A takisto ľudí celkovo veľmi miernych, milých a pokojných, z ktorých však autorita vo vzťahu k psíkovi priam sršala.

Takže, ak ma zavolajú k psíkovi, ktorý nie je ochotný vonku prísť k svojmu majiteľovi, je otázny celý ich vzájomný vzťah. To, ako sa k nim psík správa doma, v ich vlastnom teritóriu, kde majú byť najsilnejší a psík najpodriadenejší. Kľúčové je ďalej chovanie psíka pri chystaní sa na vychádzku a vychádzanie z domu. Toto všetko ovplyvňuje charakter správania sa psíka vonku, na vychádzke, mieru jeho poslušnosti a výsledný efekt celej vychádzky. Teda, či je vychádzka pre majiteľa relaxom, alebo len utrpením.

Ak majiteľ nemá zvládnutú ovládateľnosť psíka v domácnosti - čiže, ak zistím, že s ním psík doma manipuluje a nevinne ale dôsledne si presadzuje vlastné záujmy a ešte to vyzerá ako prítulnosť a vernosť, tak je nevykonanie povelu ku mne vonku len dôsledkom, nie hlavným problémom.

Ak je správanie psíka v domácnosti v poriadku, vzťah je správne nastavený a ide len o to, že vonku je majiteľ pre psíka len nudným patrónom, a nie hlavným objektom jeho záujmu, tak sa to dá riešiť jednoducho, napríklad tak, ako sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Je jedno, či je to šteniatko, pes v puberte alebo dospelý psík. Majiteľ je pre neho v podstate nezaujímavá osoba, ktorá mu neorganizuje vychádzku. Len drží jeho vôdzku alebo ide za ním ako sprievod.

Navyše, je to osoba často nervózna, neistá, bezmocná a frustrovaná z toho, že „ten pes zase nepríde, keď ho zavolám ...“, zase bude lietať za ľuďmi, deťmi, inými psíkmi a zase „na mňa a moje povely úplne zabudne“.

Ak takéto alebo podobné pocity vyžarujete aj vy (buďte k sebe úprimní, to je začiatok nápravy), vedzte, že psík to z vás okamžite vycíti. Razom ste pre neho psychicky veľmi slabá osoba, ktorá podľa jeho logiky nemá nárok na jeho ovládanie. Predsa podriadený nemôže riadiť nadriadeného.

Všetci vieme, že v prírode (aj v ľudskej spoločnosti) vždy vládnu len psychicky najsilnejšie jedince.

Vonku si na pomoc musíte bezpodmienečne zobrať krátku vôdzku. Pomocou nej budete psíka usmerňovať pri práci. Psíka, ktorý vonku nepríde na zavolanie, nesmiete z princípu nechať naháňať sa a hrať s jeho kamarátmi podľa jeho ľubovôle, čiže nechať ho bez práce. Keď je na voľno, vie, že na neho majiteľ nemá dosah, preto ho ani nerešpektuje. Majiteľ nemá nástroj na uposlúchnutie alebo akékoľvek iné usmernenie a pre psíka vlastne neexistuje.

Už počujem vaše otázky: „No a čo je tá práca? Čo s ním teda treba robiť?“

Riešenie je veľmi jednoduché – používaním pevnej krátkej vôdzky (nie flexiny) mu diktujete svoju vôľu v každej situácii. Usmerňujete ho k pokojnému vyčkávaniu, keď sa nadšene ťahá za ľuďmi, deťmi a všetkými ostatnými či len obľúbenými psími kamarátmi. Pomocou nej rozhodujete, kedy má voľno a kedy musí byť v disciplinovanom pokoji pri vašej nohe. Ňou si pomáhate, keď s ním precvičujete všetky kúsky, ktoré ste ho naučili doma a koncentrujete jeho záujem na seba.

Dávate mu prácu a zábavu, riadite celý obsah vašej vychádzky a on z vás po pár takýchto vychádzkach nespustí zrak a bude vás očami prosiť: „Daj mi povel, povedz mi, čo mám robiť, poďme vyskočiť na lavičku, poďme ju podliezať, poďme tancovať medzi tvojimi nohami ...“ a čo ja viem, čo ešte váš psík doma v kľude dokáže urobiť. To všetko s ním robte aj vonku a máte jeho plný záujem a pozornosť. A za odmenu ho pustíte sa ponaháňať, vyvenčiť sa či si len tak poňuchať.

Tým sa stávate pre psíka zaujímavým a psík od vás závislým. Psíky zbožňujú prácu a ešte viac zábavu, ktorá prichádza od ich majiteľa a nemusia si ju vyhľadávať samé.

Navyše, garantujem vám, že po takto riadenej hodinovej vychádzke váš psík doma odpadne od únavy. Pretože jeho mozog pracoval a to je veľmi namáhavá činnosť. Poznáme to na sebe i na deťoch. Po fyzickej činnosti sa naše telo zrelaxuje veľmi rýchlo, ale po mentálnej námahe s tým máme trochu viac starostí.

Najťažšie, ak doteraz psík len pobehoval po vonku, je  zvládnuť disciplinovanú chôdzu na vôdzke tesne pri vašej nohe, bez predbiehania a bez ňuchania. To je základ jeho práce a nesmiete sa nechať odradiť prvými neúspechmi. Základom pre disciplínu pri nohe je pokojné vychádzanie z bytu a brány. Môže to na začiatku trvať 20 či viac minút, kým sa to podarí správne. Ale celý ten proces psíka nesmierne unaví a vy mu ukážete, že dôležitá je vaša vôľa, nie jeho.

No a  keď si psík už odpracoval svoj diel (čiže disciplinovane vyšiel von), necháte ho vyvenčiť sa a môžete zájsť na nejaké tiché miesto, bez ľudí, zvierat a iných vzruchov, aby sa mohol sústrediť na vás, voľné ňuchanie a vaše povely. Budete tam trénovať privolanie na striedačku s ňuchaním. Za každé úspešné privolanie ho veľmi pochválite, buď slovne alebo mlskou, aby vedel, za čo pracuje.

Ak sa k vám nevráti na zavolanie hneď, nikdy ho za to nevyhrešíte. Len to nebudete komentovať, čiže nedostane pochvalu ani mlsku. Toto je tá povestná negatívna motivácia, ktorú si väčšina ľudí mýli s trestom. Znížime objem pozitívnej motivácie v podobe absencie pochvaly či mlsky, ale netrestáme!

Pretože v takom prípade by sme psíka potrestali za to, že sa k nám vrátil!  Nezabúdajme, že psík si spojí činnosť s pochvalou alebo výčitkou maximálne v limite 3 sekúnd, ak ide o veľké plemeno. Pri malých plemenách je to ešte kratšie.

Po pár úspešných privolaniach si ho pripnete a zase sa na pár minút vrátite k práci pri nohe. Potom ho opäť pustíte na voľno tam, kde sa dal úspešne privolať a môžete vychádzku ukončiť.

Musí vám byť jasné, že keď sa bude v jeho blízkosti niekto alebo niečo pohybovať, nepríde k vám na zavolanie. Určite si pôjde pozrieť toho dotyčného. Takže vy musíte zbadať všetko ešte skôr ako on, aby ste ho mohli zavolať, kým to on ešte nevidí.

Ak ho po prvom úspešnom privolaní hneď pripnete a už viac nepustíte na voľno, môže sa stať, že k vám nebude chodiť, lebo si bude myslieť, že ho už viac nepustíte.

Nikdy ho nevolajte k sebe, keď ste neistý alebo nahnevaný, že vás neposlúchol alebo už beží za ľuďmi či psom. Vtedy je už v stave, v ktorom nevníma žiadne lákanie, vábenie, váš odchod opačným smerom, nie to povel ku mne. Kým si nedokončí svoje, tak k vám nepríde a vy ho len presvedčíte o tom, že k vám nemusí na privolanie chodiť. V takých situáciách len choďte pokojne za ním, ľudí upokojte, že im nič nespraví a pri nich si ho pokojne zapnete na vôdzku. Bez povelu, bez komentára. Tak ho presvedčíte, že k vám má chodiť a že ho vždy dostanete na vôdzku, kedy chcete.

Na vychádzke musíte byť pokojný, trpezlivý, nehnevať sa na neho za neposlúchnutie, nekričať za ním nahnevané povely. Vtedy vníma len vašu bezmocnosť a to je vaša slabosť.

Zapamätajte si, že psík je len vaším odrazom v zrkadle  - len odzrkadľuje vaše schopnosti, nastavenie, vnútornú silu. Ak neposlúcha, nie ste na tom veľmi dobre. Musíte na sebe zapracovať.

Ak ho budete mať zvládnutého na vôdzke, môžete s ním chodiť po uliciach, medzi deti, iné psíky, na autobusovú či vlakovú stanicu, do obchodných centier, reštaurácií, aby naberal nové skúsenosti. Všade len na vôdzke. Musí sa správať na nej pokojne a pokojne sledovať všetko dianie okolo seba. Len tak sa naučí správať sa ako vychovaný pes. Pretože toto všetko mu chýba - to nie je tréning ani výcvik, to je len výchova a socializácia v ľudskej a psej spoločnosti.

Výsledky uvidíte na jeho správaní a aj na úspešných privolaniach a po pár týždňoch či mesiacoch ho naučíte správať sa disciplinovane podľa vašich predstáv.

Na začiatku si takýto psík vyžaduje veľmi veľa práce, aby začal majiteľa akceptovať ako človeka, ktorého musí poslúchať, doma či vonku. Ale čoskoro sa to vráti. Takto si s ním vybudujete veľmi pekný vzťah. Všetky psíky oceňujú disciplínu, prácu aj zábavu, ktorú im ich človek dopraje. Majú život jednoduchší, nemusia rozmýšľať, len poslúchať a sú z nich šťastné psy.

Vždy vravím svojim klientom, ktorých učím a trénujem, aby dokázali svojho psíka vychovať a následne aj naučiť všetky povely i mnohé kúsky, že najskôr musia byť disciplinovaní a prísni sami k sebe a potom to dokážu aj so svojím psíkom.

Ak patríte medzi tých, ktorí sa riadia heslom raz vidieť je lepšie ako stokrát čítať, dohodnite si osobné stretnutie a zvládneme to spoločne.