Značkovanie v interiéri je náročný a komplexný problém. Trápi mnohých majiteľov psíkov, pričom ho riešia väčšinou zákazom fuj a samozrejme sú absolútne neúspešní. Dôvodom je fakt, že neriešia príčinu ocikávania, čiže značkovania, ale už len dôsledok.

Príčinou značkovania je priama súvislosť s tým, že majiteľ sa nespráva ako vlastník svojho priestoru, čiže nie je autoritou vo vlastnej domácnosti. Väčšinou sa so značkovaním samcov v byte či dome stretávajú majitelia malých plemien.

Dôvod je jednoduchý:

ľudia majú pocit, že malým plemenám sa netreba venovať, vychovávať ich, určiť im pravidlá v domácnosti i vonku a žiadať od nich disciplínu. Pretože nikoho neohrozujú a nie sú nebezpečné tak ako veľké psíky bez výchovy.

Ak však psíkovi, a to akéhokoľvek plemena i pohlavia, nenastavíte jeho povinnosti a neukážete mu jeho hranice, aby sa zaradil vo svorke, nájde si svoj spôsob života v nej, určí si v nej pozíciu a podľa toho sa bude chovať.

Každá pozícia vo svorke má svoje „kompetencie“, psík vie, čo si na tej-ktorej pozícii môže dovoliť voči vyššie či nižšie postavenému. Správa sa podľa svojich inštinktov a povahových vlastností. A v súlade s nimi si vyberie nástroje, ako bude svoju pozíciu prezentovať a využívať.

To, že človek nevie rozpoznať a dešifrovať zdroj problému, nerozumie logike psíka, nie je vina psíka. Len nedostatočné znalosti jeho majiteľa.

No a značkovanie v interiéri je obvyklé u samcov s relatívne vysokým sebavedomím, značnou psychickou silou a vnútornou rovnováhou, často výraznejšou ako u ľudskej časti domácnosti, výchovne nepodchytených a teda s tendenciou nepodriaďovať sa ničomu a nikomu.

Uposlúchnutie bežných povelov v byte na veci nič nemení. Psík si v zásade vyberá sám, ktoré povely kedy poslúchne a kedy nie a ktoré vôbec nie. A to je pre stredne skúseného alebo neskúseného majiteľa dosť mätúce, pretože si myslí, že „v zásade“ je s poslušnosťou všetko v poriadku.

Podľa tohto modelu sa psíky zvyknú správať i vonku. Snažia sa riadiť aj vonkajšie okolie, ľudí i psy, štekotom, dominantnou rečou tela (vyskakovaním, naskakovaním), útočnosťou. Prejavy sú rôzne. Ak sa však vonku stretnú s dominantnejším psím jedincom, ich správanie môže byť pre ne samé zdravie či život ohrozujúce.

Jedinou cestou, ako sa z tohto klbka problémov dostať, je začať sa správať ako vlastník svojho priestoru a autorita. Pokiaľ psík neuzná vašu psychickú prevahu a vlastníctvo priestoru, so značkovaním neprestane a na vaše upozornenia bude reagovať udivene či nebude reagovať vôbec. Sú mimo jeho logiky, pretože majiteľ sa nachádza v hierarchii nižšie ako on a teda on ma právo si priestor označiť.

Je potrebné sa na tento problém pozerať očami prírody a inštinktov, nie ľudským pohľadom. Čiže nastaviť v domácnosti a vo vzťahu psíka ku všetkým členom rodiny veľmi jasné pravidlá, obmedziť mu priestor, v ktorom sa pohybuje, vyžadovať striktnú disciplínu. Čiže všetko, čo je prirodzené u veľkého plemena.

Až tak psík uzná, že ten priestor psychologicky ovláda človek, nie je voľný a k dispozícii, a prestane značkovať. Je to dlhodobý proces, pretože majiteľ takéhoto psíka musí úplne zmeniť svoje chovanie a prístup k nemu.

Ak chcete získať viac informácií, ako by ste sa mali správať, pozrite si tu na stránke kapitolu Vodičák na psíka. Vysvetľujem tam reč tela, teda reč, ktorou hovoria naše psíky, jej signály a význam. Získate úplne iný pohľad na ich správanie a budete vedieť lepšie reagovať.

Napríklad článok o manipulácii - zmanipulovaný človek je hierarchicky nižšie ako jeho pes a teda podľa jeho logiky nemá právo vlastniť priestor a riadiť dianie v domácnosti. Svoju prevahu psíky dávajú najavo najrôznejším spôsobom, no a u malých plemien je veľmi časté práve značkovanie.

Ak máte tento problém, dôkladne si naštudujte aj články o vodcovstve a výchove, potrebujete sa úplne zmeniť, začať sa chovať ako vodca. Jedine tak dostanete tento problém pod kontrolu.